Posledný pustovník - Michael Finkel

 

„Ocitol sa v úplnej divočine, zašiel tak ďaleko, kam ho len auto vedelo dopraviť. Zaparkoval a kľúče nechal v priehradke na prístrojovej doske. Mal so sebou stan a ruksak. Musel si však vystačiť bez kompasu a mapy. Sám nevedel, kam ide. Nič neplánoval. Len vošiel do lesa a zmizol.“


Tak a teraz úprimne, vedeli by ste si predstaviť, že sa na 27 rokov preťahujete na samotku do lesa? Že si postavíte obyčajný stan, ktorý pomenujete „skrýša“, že sa budete živiť drobnými krádežami v chatkovej oblasti a nebodaj že za celú tú dobu prehodíte len jedno slovo – „čau“?

Nuž, ja si to určite predstaviť nedokážem. Sama som tvor veľmi ukecaný a predovšetkým pohodlný. Neviem, neviem, či by som prežila jednu noc pod stanom obklopená tým tichom a komármi, ale 27 rokov? Fuh..

Christopher Thomas Knight si jedného dňa povedal dosť. Stratil záujem o denný stereotyp, o hluk z miest, o život medzi ľuďmi. Tesne po tragédii v Černobyle sa teda odsťahoval na vlastnú päsť do lesa. A bol by tam žil dodnes, keby ho štátna polícia nebola bývala lapila priamo pri čine – pri pravidelnom vykrádaní chatiek kvôli zásobám jedla, ale aj spodnej bielizne a kníh.

Pustovník nakoniec skončí v štátnej väznici, kde nesmierne trpí. Je zvyknutý na modrú oblohu, štebot vtákov, zatiaľ čo za mrežami ho nečaká nič iné ako hluk a chlad. Väčšinu času vôbec nerozpráva, avšak predsa len sa rozhodne rozpovedať svoj príbeh novinárovi Michaelovi Finkelovi.

„,Bol som ochotný v skrýši aj zomrieť.´“

Počas čítania mnou lomcovali rôzne pocity. V prvom rade som k Pustovníkovi pociťovala obrovské sympatie. Jeho spôsob zmýšľania sa mi dočista vryl pod kožu a tým som sa do jeho osobnosti úplne zamilovala. V druhom rade som preklínala štát Maine za to, že sa ho vôbec opovážil súdiť. Nikdy predsa nevzal nič cenné a nikomu neublížil. Toľká nespravodlivosť..

Na druhú stranu sa ale našlo niečo, čo mi na príbehu prekážalo. Autor všetko príliš zovšeobecňoval. Dúfala som, že niekde v knižke nájdem nejakú zábavnú príhodu z vykrádačiek alebo zaujímavosť, ktorá sa v Pustovníkovom živote odohrala, namiesto toho len novinár konštatoval a konštatoval. Rozumiem, že muselo byť skutočne ťažké napísať knihu podľa skutočných udalostí, v ktorej je hlavným aktérom človek, ktorý prevažne odmieta rozprávať, ale zamrzelo ma to.

Aby som opäť spomenula niečo pozitívne, musím pochváliť aj šikovné nákresy hneď v úvode knižky, oba som si dlho so záujmom prezerala a pomohli mi ešte viac sa vcítiť do deja. Zaujal ma najmä nákres skrýše, v ktorej Christopher strávil viac ako štvrtinu života.

Odporúčam knihu každému, koho zaujíma život muža s obrovskou láskou k prírode a k samote.

Za knižku ďakujem vydavateľstvu Absynt. Vy si tú svoju môžete kúpiť priamo na ich y-shope.

 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Pomsta je sladká, a.s. - Jonas Jonasson

Horkosladké esencie - Baja Dolce

Červené zvitky mágie - Cassandra Clare a Wesley Chu