Posledný pustovník - Michael Finkel
„Ocitol sa v úplnej divočine, zašiel tak ďaleko, kam ho len auto vedelo dopraviť. Zaparkoval a kľúče nechal v priehradke na prístrojovej doske. Mal so sebou stan a ruksak. Musel si však vystačiť bez kompasu a mapy. Sám nevedel, kam ide. Nič neplánoval. Len vošiel do lesa a zmizol.“
Tak a teraz úprimne, vedeli by ste
si predstaviť, že sa na 27 rokov preťahujete na samotku do lesa? Že si
postavíte obyčajný stan, ktorý pomenujete „skrýša“, že sa budete živiť drobnými
krádežami v chatkovej oblasti a nebodaj že za celú tú dobu prehodíte
len jedno slovo – „čau“?
Nuž,
ja si to určite predstaviť nedokážem. Sama som tvor veľmi ukecaný
a predovšetkým pohodlný. Neviem, neviem, či by som prežila jednu noc pod
stanom obklopená tým tichom a komármi, ale 27 rokov? Fuh..
Christopher
Thomas Knight si jedného dňa povedal dosť. Stratil záujem o denný
stereotyp, o hluk z miest, o život medzi ľuďmi. Tesne po
tragédii v Černobyle sa teda odsťahoval na vlastnú päsť do lesa.
A bol by tam žil dodnes, keby ho štátna polícia nebola bývala lapila
priamo pri čine – pri pravidelnom vykrádaní chatiek kvôli zásobám jedla, ale aj
spodnej bielizne a kníh.
Pustovník
nakoniec skončí v štátnej väznici, kde nesmierne trpí. Je zvyknutý na
modrú oblohu, štebot vtákov, zatiaľ čo za mrežami ho nečaká nič iné ako hluk
a chlad. Väčšinu času vôbec nerozpráva, avšak predsa len sa rozhodne
rozpovedať svoj príbeh novinárovi Michaelovi Finkelovi.
„,Bol som ochotný v skrýši aj zomrieť.´“
Počas
čítania mnou lomcovali rôzne pocity. V prvom rade som k Pustovníkovi
pociťovala obrovské sympatie. Jeho spôsob zmýšľania sa mi dočista vryl pod kožu
a tým som sa do jeho osobnosti úplne zamilovala. V druhom rade som
preklínala štát Maine za to, že sa ho vôbec opovážil súdiť. Nikdy predsa nevzal
nič cenné a nikomu neublížil. Toľká nespravodlivosť..
Na
druhú stranu sa ale našlo niečo, čo mi na príbehu prekážalo. Autor všetko
príliš zovšeobecňoval. Dúfala som, že niekde v knižke nájdem nejakú
zábavnú príhodu z vykrádačiek alebo zaujímavosť, ktorá sa
v Pustovníkovom živote odohrala, namiesto toho len novinár konštatoval
a konštatoval. Rozumiem, že muselo byť skutočne ťažké napísať knihu podľa
skutočných udalostí, v ktorej je hlavným aktérom človek, ktorý prevažne
odmieta rozprávať, ale zamrzelo ma to.
Aby
som opäť spomenula niečo pozitívne, musím pochváliť aj šikovné nákresy hneď
v úvode knižky, oba som si dlho so záujmom prezerala a pomohli mi
ešte viac sa vcítiť do deja. Zaujal ma najmä nákres skrýše, v ktorej
Christopher strávil viac ako štvrtinu života.
Odporúčam
knihu každému, koho zaujíma život muža s obrovskou láskou k prírode
a k samote.
Za
knižku ďakujem vydavateľstvu Absynt. Vy si tú svoju môžete kúpiť priamo na ich
y-shope.
Komentáre
Zverejnenie komentára