Blog vášnivej čitateľky

  Predpokladám, že ak ste zablúdili k tejto recenzii, milujete Fitzeka aspoň tak veľmi ako ja. Tentoraz na vás však čaká niečo úplne iné, niečo, čo len tak rýchlo z hlavy nepustíte. Nápad, ktorý vznikol jedného dňa na diaľnici mal byť pôvodne rozhlasovou hrou, ale Vincentovi Klieschemu, šikovnému pánovi, ktorý poskladal myšlienkovú mapu dohromady, to prišlo málo – chcel využiť potenciál Fitzekovho originálneho nápadu a pretvoriť ho do úspešného trháku. A veru, musím povedať, podarilo sa! Matthias Hegel je forenzný fonetik – dokáže podľa kratučkej nahrávky, na ktorej je zachytený páchateľov hlas, identifikovať jeho veľkosť topánok, vek, farbu pleti, či je nervózny a dokonca aj to, či náhodou nepodvádza svoju polovičku. Šialené, však? Vďaka svojmu neprekonateľnému talentu dostal prezývku Auris – po latinsky ucho. Bola by veľká škoda, keby sedel doma mrhal svojím nadaním, preto sa rozhodol pomáhať polícii, špecializuje sa najmä na rukojemnícke drámy. Bolo by tomu tak dodnes, keby sa nepri

  Je to práve detstvo, čo určí, aký človek z nás jedného dňa vyrastie. Ak výchova a socializácia prebieha tak, ako má, s veľkou pravdepodobnosťou na jedinca čaká šťastný a naplnený život plný úspechov. Avšak čo ak vaše detstvo nedokážete ani poriadne definovať?  Saša Stanišić sa vo svojom, dalo by sa povedať, autobiografickom diele snaží porozumieť životu, ktorý si prežil, ľuďom, ktorých spoznal a udalostiam, z ktorých mnohé zostávajú neobjasnené. V diele rozpráva o svojej minulosti vyobrazenej prostredníctvom starej mamy trpiacej demenciou a do príbehu jednej rodiny šikovne primiešava spomienky z bosniackej vojny. Snaží sa prísť na to, kým vlastne ja a predovšetkým odkiaľ skutočne pochádza, aj keď si uvedomuje, že jeho pôvod aj tak nikdy nezmení to, kým sa stal. „Na cintoríne v Oskoruši som zastal od údivu nad obrazmi, ktoré sa z tohto neslýchaného slova rozvinuli. V predstavách tohto dieťaťa slovo poskok zosobňovalo všetko, čo bolo treba pre poriadny strach. Jed a otec, ktorý sa chys

  Paríž si asi každý z nás predstavuje ako mesto lásky, snov, nádejí a croissantov, komu ale na um zídu tajuplné katakomby pod povrchom? Rozhodne málokomu. Lenže práve v nich sa odohráva to pravé napätie, tá skutočná hrozba, ktorá môže kedykoľvek presiahnuť hranice nášho sveta a všetkých nás pohltiť. Minimálne vo svete, ktorý vytvorila Victoria Schwab, to takto funguje. Cassidy je dcérou dvoch milovníkov duchárskych historiek, v záhadách sa vyžívajú dokonca natoľko, až začali natáčať svoj vlastný dokument a cestujú po svete, aby zachytili tie najmysterióznejšie prípady. Cassidy nezostáva iné, len sa k nim poslušne pripojiť spolu so svojím najlepším priateľom Jacobom, ktorého iní nevidia – je totiž duch a veru čoraz mocnejší. Po úspešnom zásahu v Edinburgu sa vydávajú do Paríža práve na preskúmanie hnilobne zapáchajúcich katakomb. Na takomto výlete by nebolo nič zlé, snáď každé mladé dievča by ho bralo ako príležitosť spoznať svet, možno si dokonca vychutnať svoj prvý románik a aj keď

Ak poviem kuchár, vybaví sa vám zrejme veselý chlapík s inteligentným pohľadom v typickej bielej zástere s kuchárskou čiapkou na hlave a s úsmevom popod zakrútený fúz. Čo ak ale zistíte, že pod touto maskou sa ukrýva vraždiaci psychopat? Predtým, ako seržant Washington Poe skončil so svojím pôsobením na polícii, zaoberal sa jedným zapeklitým prípadom. Slávny šéfkuchár známy po celom svete vďaka svojmu šarmu a neuveriteľnému talentu v kuchyni náhle obvinený a následne aj odsúdený za vraždu vlastnej dcéry. Viaceré dôkazy svedčia proti nemu, je takmer nespochybniteľné, že on je ten páchateľ a nakoniec sa súdu podarí mu vinu dokázať. Lenže čo ak sa jeho dcéra po šiestich rokoch objaví živá a zdravá s príbehom, ktorý mnohých môže stáť život? „Mŕtvola na stole vyzerala pod prenikavým svetlom bledo a pripomínala mramor. Bola to staršia žena: štíhla, vycivená, s krivými zažltnutými nechtami na rukách. Tvár mala vráskavú a oči scvrknuté a zakalené. Estelle Doyolová lakovala žene nechty na

  Koľkí z nás aspoň raz v živote dostali chuť opustiť svoje predošlé ja a vrhnúť sa do niečoho, čo by akosi dávalo väčší zmysel, čo by nás v tej chvíli urobilo šťastnejšími a čo by v konečnom dôsledku potešilo nie len nás ale možno nakoniec aj naše okolie? Čo takto vykašľať sa na kariéru právničky, na hodiny a hodiny strávené v kancelárii a namiesto toho si vychutnávať dni plnými dúškami? Hlavná hrdinka Elena vie, o čom hovorím. Sama si tým prešla. Má plné zuby stoviek dní premrhaných nad knihami a nudnými papierovačkami, ktorú ju vlastne nikdy nejako nenadchýnali a ktoré si zvolila len preto, lebo jej to prišlo správne. Takto by mal predsa život vyzerať, či nie? Siahodlhé štúdium, dôležitý titul, úspešná kariéra a potom možno vysnívaný domček a rodina, na ktorú pre hodiny práce nebude mať čas. Hm, nie. Elena má síce strach, ale nedovolí mu postaviť sa jej do cesty. Zabýva sa v New Yorku v umeleckej štvrti Bushwick, kde sa okamžite zamiluje do kaviarne Tiny Apple, založí si blog a po

  „Hovorí sa, že keď sa tam vonku stratíš, nesmieš sa prestať hýbať. Keď zastaneš čo i len na okamih, zacítiš, ako tvoje nechty začnú rásť ako pazúry, zavŕtajú sa do zeme a zapustia korene. V chladnej temnote tvoja pokožka stvrdne na kôru a tvoje ruky sa skrútia k nebu, akoby sa načahovali za mesiacom, ktorý tam nie je.“ Lola je dcérou slávneho režiséra hororov a známej herečky, ktorá sa však ešte v Lolinom útlom detstve niekam vyparí a zanechá ju napospas osudu. Zostáva teda žiť so svojím otcom, ktorého jedného dňa niekto brutálne napadne a ktorý musí zabojovať o holý život. Nakoniec jej ale nezostáva nič iné len sa odsťahovať do mestečka Harrow Lake ku starej mame, ktorú ani poriadne nepozná, kde bol zhodou okolností natočení najznámejší horor jej otca Súmračník. Kolujú tu chýry o pánovi Praskotovi, príšere z jaskýň požierajúcej nevinných občanov, ale Lola takýmto hlúpostiam neverí a neplánuje sa nimi ani zaoberať. Ako chce ale vysvetliť fakt, že v mestečku pravidelne miznú ľudia? 

  Zrejme sa nemusím pýtať, koľkí z vás sa boja smrti a rozhodne sa nemusím pýtať, koľkí z vás majú strach byť pochovaní zaživa. Predstavte si ale, že vo vašom okolí vyčíňa vrah, ktorý svoje obete na krátky čas omámi, zatvorí do rakvy a počas toho, ako ich zakopáva do zeme, naživo vysiela ich strach, krik a zúfalstvo. Zrejme si kladiete otázku, čo to je za psychopata. Nuž, nie ste ďaleko od pravdy... Izraelský autor Mike Omer sa vo svojej knihe V temnotě s myšlienkou chorého, bolesťou poznačeného vraha pohral a podarilo sa mu stvoriť toto majstrovské dielo, od ktorého sa nebudete vedieť odtrhnúť. Zoe Bentley a Tatum Grey sú dvaja vyšetrovatelia patriaci k FBI, ktorých špecializáciou sú sériové vraždy, preto nemôžu byť viac prekvapení, keď sa im ozvú z ďalekého Texasu, aby miestnemu policajnému zboru pomohli vyriešiť záhadný prípad. Internetom koluje video mladého dievčaťa uväzneného v rakve a bojujúceho o život. Nikto nevie, či je to len hlúpy žart alebo realita, nikto nevie, či je

Keď sa povie psychiatria, zvyčajne sa nám vybaví krik, hurhaj, plač, neporiadok a predovšetkým neľudské experimenty ukryté za sivými vysokými múrmi nepriaznivo pôsobiaceho zariadenia. Tento opis sa z dnešnou dobou, dúfajme, už nezhoduje, ale čo takto sa zamerať na 19. storočie, o ktorom kolujú mnohé fakty a často chýry o tom, ako to v takýchto ústavoch pre choromyseľné fungovalo? Odeonka Bál šialených žien je prvotina francúzskej spisovateľky Victorie Mas, ktorá čitateľa pohodlne prenáša do 80. rokov 19. storočia. V tomto období boli ženy chápané rozličnými spôsobmi, avšak ani zďaleka nie tak ako dnes. Tá, ktorá nevyhovela miestnym pomerom, patrila do blázinca, bola považovaná za odpad spoločnosti a zatvorená pred verejnosťou. Čitateľ sa ocitá v centre Paríža v zariadení pre choromyseľné ženy pod názvom Salpêtrière, kde sa stretáva hneď s niekoľkými predstaviteľkami, ktoré nie tak úplne sedia mravom vtedajšiemu obyvateľstvu. „Dalo by sa povedať, že muži ženám kladú také prekážky ani ni