Blog vášnivej čitateľky

V poslednej dobe z médií nepočúvame o ničom inom ako o pandémii, o tisíckach nakazených a stovkách mŕtvych, ktorí pribúdajú na dennej báze. Keby nám pred pár mesiacmi niekto povedal, že budeme poslušne sedieť doma na zadku a dúfať v lepšie zajtrajšky, vysmiali by sme ho. V čase, keď  nemecký autor Sebastian Fitzek preslávený svojimi psychologickými trilermi napísal Noema, sme o takejto situácii ani nechyrovali a autorovo dielo bolo považované za akési sci-fi, ktoré sa v 21. storočí nemôže nikdy odohrať.  Avšak dnes je veľmi aktuálne, i keď, našťastie, stále ide len o fikciu.  Dej je nám predostretý z pohľadu bezdomovca Noema, ktorý prišiel o všetko vrátane svojej pamäte. Netuší dokonca ani to, aké je jeho skutočné meno, nieto ešte dôvod, pre ktorý sa na ulici ocitol. Našťastie je tu preňho Oskar, ktorý mu zachránil život a odvtedy s ním trávi každú voľnú chvíľu.  Jedného dňa pri rutinnom prehrabávaní odpadkov Noe narazí na noviny, v ktorých niekto vyhlásil pátranie po autorovi milión

Cassandra Clare pre mnohých z nás znamená dávne detstvo, do ktorého by sme sa po rokoch radi vrátili. Som si istá, že nikomu z vás neunikla jej slávna séria Nástroje smrteľníkov alebo Pekelné stroje, okolo ktorej bol taký ošiaľ, že sa dokonca vypredala. Ak náhodou netušíte, čo za magické postavičky sú Tieňolovci, tak ide o istý druh hrdinov, ktorí bojujú s pekelnými démonmi a moc získavajú z rún pokreslených na tele. Tentoraz Clare prišla s úplne novou sériou z mierne odlišného sveta, nadväzuje na príbeh Willa a Tessy z viktoriánskeho Anglicka, preto vás upozorňujem, ak tento príbeh nemáte načítaný, táto recenzia pre vás predstavuje veľké nebezpečenstvo vo forme spoilerov. V novom svete sa stretávame s Lucie a Jamesom Herondaleovcami, deťmi Willa a Tessy, ktorí sa tak zúfalo snažia podobať na svojich rodičov a dosiahnuť aspoň polovicu z toho čo oni, až ich nič nedokáže zastaviť. Keď do Londýna preniknú temné sily, konečne sa im naskytá príležitosť využiť svoje schopnosti a poraziť zl

Snom každého jedného knihomoľa je stratiť sa v uličkách malebného kníhkupectva, rukou prechádzať po policiach plných kníh a nechať sa unášať tou dokonalou atmosférou. Vôbec by som sa nečudovala, keby ste svoj domov vo forme takéhoto čarovného miesta už dávno našli, predavačky vás už poznajú po mene a vždy vedia, čo vám odporučiť... alebo naopak, knižky odporúčate vy im. „Rovnako rada mám slová na stránkach. Nemyslím tým ich zmysel, ale ten rytmus, ktorý sa vytvára sledom sivých obdĺžnikov zo slov. Medzi slovami sú stále rovnaké medzery, ktoré každému z nich zaručujú zdvorilý rozostup, vďaka čomu nemusia šliapať na nohy svojmu susedovi a môžu voľne dýchať.“ Natália spolu s manželom Nathanom cíti, že už je čas pohnúť sa ďalej a tak sa rozhodne presťahovať z Paríža na juh prekrásneho Francúzska do mestečka Uzès a na Bylinkovom námestí si otvoriť kníhkupectvo. Ide presne o také miesto snov, o ktorom básni každý so srdcom plným kníh – priateľská atmosféra vytvorená dobrosrdečnou a vždy

Na svete snáď neexistuje dievčatko, ktoré by ešte neprišlo do styku s Annou Shirleyovou, nezbednou ryšavkou s hlavou plnou šialených nápadov. Nuž, ja do toho asi nemám čo hovoriť, sama som Annu „spoznala“ len nedávno, konkrétne takto pred rokom, a to práve vďaka tejto novej edícii, ktorú som, musím sa so sklonenou hlavou priznať, chcela do knižnice len preto, že prosto pekne vyzerá. Až o niekoľko týždňov neskôr som sa do nej skutočne začítala a obanovala som, že som si k nej nenašla cestu v oveľa mladšom veku, nakoľko som si istá, že vtedy by mi dala omnoho viac. Vo štvrtom pokračovaní tejto magickej série sa Anna stáva riaditeľkou školy v Summerside a musí tak opustiť svoj milovaný Zelený dom, tú najlepšiu nevlastnú mamu Marillu, Jazero žiarivých vôd a predovšetkým svojho perfektného snúbenca Gilberta. Ani problémy, ktoré po Anninom príchode do Summerside nastanú, jej nezabránia v písaní listov domov do Avonlea, práve naopak, vylieva si srdiečko a s nikdy nemiznúcim úsmevom na perác

Autorku Siedmich sestier Lucindu Rileyovú vám predstavovať určite nemusím, jej knihy hovoria samy, stačí po niektorej z nich siahnuť. Avšak ešte predtým, ako sa autorka stala takou úspešnou, napísala prekrásne dielo pod názvom Dievča na útese, v ktorom nechala popustiť uzdu svojej fantázie až do neuveriteľných výšin.  Ako je už u Lucindy zvykom, čitateľovi sa opäť naskytne príležitosť nahliadnuť do deja z viacerých pohľadov. Začíname v prítomnosti, kde je hlavnou aktérkou Grania Ryanová (jej meno mi, mimochodom, absolútne nešlo do hlavy, takže som ju volala Dragon), mladá sochárka, ktorej stroskotal vzťah kvôli neúspešnému tehotenstvu, čo ju privádza späť na vidiek do Írska, aby sa pobila s minulosťou a čelila prítomnosti. Grania je stelesnením hrdinky, ktorú by ste najradšej sotili zo schodov za jej detinské správanie a nerozhodnosť. Očividne ju nikto nikdy nenaučil komunikovať, a práve preto pôsobí ako magnet na problémy, aj keď, treba uznať, sa vždy správa dobrosrdečne. Druhý po

Téma migranti intenzívne koluje médiami už niekoľko rokov, istý čas sa dokonca zdalo, že ľud sa nezameriaval na nič iné a spoločnosť sa rozdelila na dva tábory – na tých, ktorým cudzinci nijako neprekážali a boli ochotní ich prijať medzi seba, no a na tých radikálnejších, ktorí o „teroristoch“ nechceli ani počuť. Čo ak týchto utečencov ale začne niekto hromadne unášať? Nikomu nechýbajú, nikto sa po nich nezháňa, tým pádom tvoria geniálny cieľ pre obchodníkov s bielym mäsom. Pascal Engman sa na problematiku pozerá vlastným pohľadom, ktorý pretransformoval do rozsiahleho diela Ohňová zem. Colonia Dignidad bola nemecká kolónia ja juhu Čile, ktorá sa neslávne preslávila únosmi a sexuálnym zneužívaním maloletých zo strany príslušníkov SS. Neskôr sa pretransformovala na akési pokusné stredisko, ktoré navštívil dokonca sám Josef Mengele a Augusto Pinochet. Existuje dodnes, môžete ju poznať pod názvom Villa Baveria. Čitateľ má možnosť sledovať dve prioritné dejové línie – jedna z nich sa