Blog vášnivej čitateľky

  Viete si predstaviť, že by ste dokázali presúvať predmety bez toho, aby ste sa ich dotkli alebo dokonca čítať iným ľuďom myšlienky? Nuž, v knihe svetoznámeho Stephena Kinga sa o takýchto magických schopnostiach dočítate. Luke Ellis má len dvanásť rokov, ale vedomostne obehol všetkých dospelákov z okolia. Je jedným z tých malých géniov, avšak ani to mu nebráni byť zlatým ukecaným chlapcom, ktorého majú všetci radi. Žije s rodičmi v malom dome na okraji mesta, len kúsok od jeho najlepšieho priateľa a navštevuje školu pre nadané deti. Len prednedávnom uspel vo vedomostných testoch a prijali ho hneď na dve významné vysoké školy. Čaká ho svetlá budúcnosť.  V jednu noc sa ale všetko zmení. Lukových rodičov zavraždí ozbrojené komando a jeho v bezvedomí odnesú niekam do neznáma. Zobudí sa až o niekoľko hodín v izbe, ktorá je takmer taká istá ako jeho vlastná, až na pár detailov. Predovšetkým v nej chýba okno. Je dezorientovaný a bezmocný. V strachu sa vyberie von z izby, ktorá, našťastie

Populárna autorka ženských románov Jojo Moyesová prichádza aj tento rok s novým nápadom. Ocitáme sa v roku 1937 na úbočí hôr v americkom štáte Kentucky. Netreba zabúdať, že ide o časy, kedy boli ženy brané ako domáce paničky a to, že nejaká z nich pracovala, bola skôr rarita. Alica je mladá Angličanka, ktorá sa vzoprela rodičom a aj napriek ich nesúhlasu sa vydala za Američana z dobrej rodiny. Presťahovala sa teda za Atlantik do domu rodiny jej nového manžela. Bola zaľúbená až po uši a hrozbu nevnímala. To, že je svokor despota, ktorý neznesie, aby mala žena vlastný názor, zistila až príliš neskoro. Naša hlavná hrdinka ani tentoraz nehľadí na želania iných a pridáva sa ku konskej knižnici a stáva sa tak dobrou priateľkou a dôverníčkou Margery O´Harovej, ženy s príšernou povesťou, ktorá ju vraj dokáže zničiť. Margery je totiž iná ako ostatné. Je vzdelaná, samostatná a nezávislá. To sa ale mnohým obyvateľom malého mestečka nepáči. Alica spolu s Margery roznáša na koňoch knihy po

  Talentovaná slovenská autorka Adriana Boysová priniesla na trh svoju prvotinu pod názvom Mimóza, ktorú som si okamžite zamilovala. Musím sa priznať, že ma na ňu nalákala predovšetkým nádherná obálka, ale tak čo si budeme klamať, obal predsa predáva. Ide o drobnú knižku ukrývajúcu dvadsať poviedok z bežného života. Zopár ich na seba nadväzuje, iné sú čisto samostatné. Boli tam také, pri ktorých som sa nemohla prestať smiať, ale našli sa aj také, z ktorých mi bolo smutno. Všetky tieto poviedky majú niečo spoločné – v istom zmysle opisujú ľudské utrpenie. Rozchody a rozvody, nezhody a trápenia, toto všetko autorka do svojej knihy šikovne zapracovala. Svojou knihou poukazuje predovšetkým na fakt, aká je komunikácia vo vzťahu ako takom skutočne dôležitá. V niektorej z poviedok som napríklad spozorovala manželský pár, v ktorom sa žena už roky trápila, ale odmietla sa o tom so svojím manželom porozprávať. Aj napriek tomu, akým súžením si jednotlivé postavy prechádzali, sa mi kniha čítal

Niekedy mám chuť prečítať si knihu, pri ktorej nebudem musieť rozmýšľať a pri ktorej sa môžem nechať len tak unášať dejom. Moja voľba padla na horor Naslepo, podľa ktorého bol natočený populárny film Bird Box. K nihu mi odporučila kamarátka, no ja som spočiatku bola skeptická  – bála som sa, že sa budem báť. A nemýlila som sa. Malorie žije vo  svete, v ktorom už dávno ne platia staré pravidlá. Namiesto toho, aby cho dila do práce, užívala si rodinný život alebo sa len tak potulovala mestom, sedí v dome so zatemnenými oknami a čaká na smrť. Poďme ale pekne po poriadku. Vo svete sa odrazu začali vyskytovať podivuhodné tvory. Sami o sebe nie sú nijako nebezpečné, avšak  stačí jeden pohľad na ne a zošaliete, spáchate brutálnu samovraždu a keď sa dá, zabijete predtým ešte ľudí vo vašom najbližšom okolí. Spočiatku to nikto neberie vážne, prvým trom prípadom sa venujú iba konšpirátori, ale akonáhle sa tieto tvory začnú rozširovať do celého sveta, ľudia spanikária. Utiekajú sa do svojich d

Po prečítaní autorkinej knihy Víťazky som mala od Vrkoča obrovské očakávania. Dúfala som, že ma nesklame a stal sa presný opak – kniha dokonca predčila moje očakávania. Ak by som ju však mala porovnať s Víťazkami, bola o niečo slabšia. Tento fakt pripisujem tomu, že ide o autorkinu prvotinu. S potešením som zistila, že sa autorka za tých niekoľko rokov veľmi zlepšila. V útlej knižočke sa nachádzajú hneď tri silné príbehy. V prvom spoznávame ženu menom Smitá žijúcu na dedine v Indii. Patrí k tej najnižšej vrstve, k takzvaným nedotknuteľným. Živí sa ako zberačka výkalov bohatých ľudí, zatiaľ čo jej manžel chodieva na polia loviť potkany, ktoré si následne upečú na večeru. Smitá nechce takýto život pre svoju dcéru Lalitú, preto so rozhodne vzoprieť všetkým zákonom a vymeniť celoživotné úspory za to, aby mohla dať svoju dcéru do školy. Ani netuší, ako jej tento čin zmení život. Druhý príbeh nás zavedie na Sicíliu, kde sa stretávame s Giuliou, mladým dievčaťom, ktoré vypomáha svojmu

„Cesta nebýva jednotvárna, má príjemné úseky, ale kým dôjde ku kvetnatej lúke, musíme prejsť aj kostrbatými a hrboľatými zatáčkami, plnými tŕnia, piesku a skál... Treba smelo kráčať vpred, nech to stojí, čo to stojí.“ Francúzska autorka Laetitia Colom baniová je na Slovensku známa vďaka svojmu dielu Vrkoč, ktoré vyšlo v edícii Odeon v roku 2018. V čase písania tejto recenzie leží Vrkoč vedľa mňa na stole a čaká, kým sa večer pustím do čítania. Očakávam, že bude minimálne tak dobre spracovaný ako Víťazky. Solène je veľmi úspešná právnička, ktorá nerobí nič iné, len pracuje. Priateľ ju opustil kvôli prílišnému workoholizmu, ale ona nedáva svoje emócie najavo. Načo by aj? Je šikovná, vytrvalá a ambiciózna. Nemá dôvod na slzy. Aspoň nie na verejnosti. Všetkým je jasné, že takto človek nemôže fungovať večne. Solène sa tvári, že to netuší, až kým jedného dňa úplne nevyhorí. Psychiater jej poradí, aby v práci poľavila a skúsila dobrovoľníctvo. Spočiatku je voči tomu skeptická, ale povie

Najnovší preložený Fitzek sa u mňa v poličke dlho neohrial, ledva stihol prísť domov, ja už som sa naňho vrhla. Už od prvej stránky som bola v pozore a s nedočkavosťou bažila po vysvetlení. V Zlodejovi duší sa opäť ocitáme na psychiatrickej klinike. Človek by si povedal, že táto téma už musí byť dávno vyčerpaná, ale opak je pravdou. Ide o nevšedný príbeh plný prekvapenia, presne tak, ako sme pri Fitzekovi zvyknutí. Pokúsim sa vás uviesť do príbehu bez toho, aby som čokoľvek podstatné prezradila, i keď v tomto prípade to bude veľmi ťažké. Caspar nemá ani poňatia kto je a ako sa na psychiatrickú kliniku dostal. Vraj ho jeden z doktorov našiel v snežnom záveji a zachránil mu život. Lenže Caspar si nič nepamätá. Cíti sa akýsi nesvoj, nemá dobrý pocit. V meste zatiaľ vyčíňa aj obávaný Zlodej duší. Už zničil život trom ženám. Neznásilnil ich, nezabil, dokonca ani nemučil. Urobil im niečo oveľa horšie. Všetky tri po týždni našli, na prvý pohľad vyzerali normálne, avšak akoby boli úpln