Víťazky - Laetitia Colombaniová

„Cesta nebýva jednotvárna, má príjemné úseky, ale kým dôjde ku kvetnatej lúke, musíme prejsť aj kostrbatými a hrboľatými zatáčkami, plnými tŕnia, piesku a skál... Treba smelo kráčať vpred, nech to stojí, čo to stojí.“

Francúzska autorka Laetitia Colombaniová je na Slovensku známa vďaka svojmu dielu Vrkoč, ktoré vyšlo v edícii Odeon v roku 2018. V čase písania tejto recenzie leží Vrkoč vedľa mňa na stole a čaká, kým sa večer pustím do čítania. Očakávam, že bude minimálne tak dobre spracovaný ako Víťazky.

Solène je veľmi úspešná právnička, ktorá nerobí nič iné, len pracuje. Priateľ ju opustil kvôli prílišnému workoholizmu, ale ona nedáva svoje emócie najavo. Načo by aj? Je šikovná, vytrvalá a ambiciózna. Nemá dôvod na slzy. Aspoň nie na verejnosti.

Všetkým je jasné, že takto človek nemôže fungovať večne. Solène sa tvári, že to netuší, až kým jedného dňa úplne nevyhorí. Psychiater jej poradí, aby v práci poľavila a skúsila dobrovoľníctvo. Spočiatku je voči tomu skeptická, ale povie si, že nemá čo stratiť a ide do toho.

Každý štvrtok začne tráviť jednu hodinu v Paláci, kde ako verejná spisovateľka pomáha Africkým ženám s neľahkými listami a častokrát aj s omnoho zložitejšími úlohami. Postupne si v Paláci aj ona nájde svoje miesto a stane sa jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Do príbehu Solène sa miešajú aj útržky zo života Blanche, ženy, ktorá zohrala v minulosti dôležitú úlohu a ktorá svojou neoblomnosťou zachránila milióny životov. Aj vďaka nej je dnes svet lepším miestom.

„Pomyslela si, že možno sa nikdy nestane spisovateľkou, nebude veľkou autorkou románov, ale stala sa perom, áno, a je na to hrdá; stala sa kolibričím perom slúžiacim ženám, ktoré odvrhol život, no ktoré si udržali hlavu hore, vždy hore.“

Najčarovnejšie pre mňa bolo sledovať, ako sa zo zarytej kariéristky stáva vzácna ľudská bytosť plná pokory a porozumenia. Ktorá sa nestráni pomoci potrebným, ktorá zasväcuje časť svojho života charite. Obľúbila som si aj príbehy žien, s ktorými hlavná hrdinka prišla do styku. Mnohokrát ma nenechali chladnou, naskočili mi zimomriavky a donútili ma zamyslieť sa nad sebou.

Kniha by sa podľa môjho názoru mala zaradiť do povinného čítania. Nejde ani zďaleka o oddychové čítanie na pláž, príbeh je plný veľkých myšlienok, nad ktorými sa treba neraz pozastaviť. Po dočítaní vo vás zostane mnoho protichodných pocitov a nevypovedaných otázok. Už teraz sa teším, čím ma autorka vo svojej predošlej knihe prekvapí. 

Ďakujem, Odeon, za možnosť prečítať si túto výbornú knihu. Vy si ju môžete kúpiť TU.