Malé jablko - Katarína Hybenová

 

Koľkí z nás aspoň raz v živote dostali chuť opustiť svoje predošlé ja a vrhnúť sa do niečoho, čo by akosi dávalo väčší zmysel, čo by nás v tej chvíli urobilo šťastnejšími a čo by v konečnom dôsledku potešilo nie len nás ale možno nakoniec aj naše okolie? Čo takto vykašľať sa na kariéru právničky, na hodiny a hodiny strávené v kancelárii a namiesto toho si vychutnávať dni plnými dúškami?

Hlavná hrdinka Elena vie, o čom hovorím. Sama si tým prešla. Má plné zuby stoviek dní premrhaných nad knihami a nudnými papierovačkami, ktorú ju vlastne nikdy nejako nenadchýnali a ktoré si zvolila len preto, lebo jej to prišlo správne. Takto by mal predsa život vyzerať, či nie? Siahodlhé štúdium, dôležitý titul, úspešná kariéra a potom možno vysnívaný domček a rodina, na ktorú pre hodiny práce nebude mať čas. Hm, nie. Elena má síce strach, ale nedovolí mu postaviť sa jej do cesty. Zabýva sa v New Yorku v umeleckej štvrti Bushwick, kde sa okamžite zamiluje do kaviarne Tiny Apple, založí si blog a pochopí, ako má vyzerať šťastie... teda, miestami. Nie vždy musí všetko vychádzať podľa plánov, však?

„Kým drhnem, premýšľam. Možno nám tie decká nechceli ublížiť. Možno to bola len moja bujná predstavivosť spojená so strachom z neznámeho. Musím byť silnejšia. Každá blbosť ma rozhodí. Toto nie je Slovensko. Toto nie je ani Manhattan. Budem v pohode. Jediné, čo potrebujem, je lattéčko z Tiny Apple.“

V prvom rade si nemôžem vynachváliť prenádherné spracovanie – dokonalá obálka, veselé predsádky, forma ideálne do ruky a ešte aj vôňa čerstvo vytlačenej knihy je na nezaplatenie.

Čo sa týka obsahu, z toho mám snáď ešte väčšiu radosť, autorka otvorila témy, u nás donedávna tabuizované, ako transexualita, bisexualita, ukázala, ako sú vnímaní migranti vo vyspelom nedotknuteľnom New Yorku a mala odvahu do toho všetkého primiešať drogy a alkohol. Hlavná hrdinka nesúca  prvky autobiografie mi okamžite sadla, padli sme si do oka a ja som sa stala jej najväčšou fanúšičkou. Pôsobila na mňa veľmi úprimne, sympaticky a v mojich očiach bola človekom, ktorý so sebou nenechá len tak zametať, ale bojuje za svoje práva a, ako sa hovorí, keď pred ním zatvoria dvere, prelezie oknom. Takúto silnú ženskú postavu si ja predstavujem ako ideálnu parťáčku do dažďa. Tiež ide o jednu z mála kníh, kde mi nerobili problémy vulgarizmy a dokázala som ich vnímať ako súčasť celku, nie ako otravné vyrušenie. Do príbehu jednoducho pasovali, ozvláštnili ho, okorenili a pridali mu šmrnc.

Na druhú stranu mi ale nedá nespomenúť štýl autorky, ktorý mi nie až tak sadol a ktorý mi takmer pokazil dojem z celej knihy. Zo začiatku som nič nebadala a ak aj áno, tak som sa nad tým nepozastavovala, ale zhruba v polovici som sa pristihla pri tom, ako autorke počítam, koľkokrát použila určité slovo alebo skupinu slov, a prestávala som sa sústrediť na dianie. Na tri a pol strane textu som napočítala presne 20x názov štvrte Bushwick, čo už bolo aj na mňa priveľa a v tomto momente pre mňa nastal zlom – začala som túto drobnú chybičku krásy registrovať takmer všade. Napríklad prirovnanie „bundy, ktoré vyzerajú ako spacie vaky“ som v jednej kapitole našla trikrát. Nebudem vám klamať, liezlo mi to na nervy a aj keď som sa zo všetkých síl snažila nevšímať si toho, nepodarilo sa. Beriem to ale tak, že nikto z nás nie je dokonalý a vzhľadom na kvalitu a originalitu príbehu som ochotná prižmúriť očko a zabudnúť na drobnú nedokonalosť.

Ak uvažujete, či si túto knihu zadovážiť, tak viac už neváhajte a kúpte si ju TU. Vychutnajte si ju na slnkom zaliatej záhrade so šálkou ľadového lattéčka v ruke, nasávajte atmosféru Brooklynu a nechajte sa unášať umením, alkoholom a bláznivými zážitkami.

Za knižku ďakujem môjmu milovanému vydavateľstvu Tatran.