Odkiaľ si - Saša Stanišić

 

Je to práve detstvo, čo určí, aký človek z nás jedného dňa vyrastie. Ak výchova a socializácia prebieha tak, ako má, s veľkou pravdepodobnosťou na jedinca čaká šťastný a naplnený život plný úspechov. Avšak čo ak vaše detstvo nedokážete ani poriadne definovať? 

Saša Stanišić sa vo svojom, dalo by sa povedať, autobiografickom diele snaží porozumieť životu, ktorý si prežil, ľuďom, ktorých spoznal a udalostiam, z ktorých mnohé zostávajú neobjasnené. V diele rozpráva o svojej minulosti vyobrazenej prostredníctvom starej mamy trpiacej demenciou a do príbehu jednej rodiny šikovne primiešava spomienky z bosniackej vojny. Snaží sa prísť na to, kým vlastne ja a predovšetkým odkiaľ skutočne pochádza, aj keď si uvedomuje, že jeho pôvod aj tak nikdy nezmení to, kým sa stal.

„Na cintoríne v Oskoruši som zastal od údivu nad obrazmi, ktoré sa z tohto neslýchaného slova rozvinuli. V predstavách tohto dieťaťa slovo poskok zosobňovalo všetko, čo bolo treba pre poriadny strach. Jed a otec, ktorý sa chystá zabíjať. Je to takmer, akoby sa otec spolčil s tým, čo to slovo v dieťati, teda vo mne, vyvoláva. Bojím sa toho slova aj o to zviera, aj za otca. Stojím zboku za ním, oboch ich dobre vidím, otca aj hada. Mám tušenie, ktoré mi vraví: otec netrafí. Otec netrafí a slovo sa zmení na skok, hadova papuľa dokorán. Som celý bez seba od strachu aj zvedavosti: čo bude, ak nie otec hada, ale had otca? Už cítim zuby na jeho krku, poskok.“

Priznám sa, autorovmu rozprávaniu som spočiatku nevedela prísť na chuť. Chaoticky sa tu striedali roky a udalosti, ktorým som poriadne nerozumela a v ktorých som mala príšerný zmätok. Na prvý pohľad na seba nenadväzovali, ale časom som si začala uvedomovať, že tvoria akúsi slučku sťahujúcu sa okolo krku ako povraz a nenechajú čitateľa na pokoji, kým spolu s postavami príbeh neuzavrie. Nenechajte sa preto odradiť začiatkom, v ktorom sa možno budete strácať, je to skutočne len prvých pár strán nejasností, po ktorých nasleduje znamenitý príbeh.

Nepatrí k tým najlepším odeonkám, aké som doposiaľ prečítala, o tom si klamať nebudeme, ale aj napriek tomuto faktu má niečo do seba. Predsa len je výnimočná, živá a srší z nej dojem, že potrebuje svetu vykričať holú pravdu, neprikrášlenú a nezaobalenú do zbytočných omáčok. Saša Stanišić si nekladie servítku pred ústa, hovorí veci tak, ako sú – drsne, pravdivo a čestne odpovie čitateľovi na každú otázku, ale zároveň ho neoberie o možnosť čítať medzi riadkami. 

Oceňujem najmä originálny nápad s alternatívnym koncom, kde si čitateľ sám zvolí vyvrcholenie príbehu a kde sa posúva nie stránku po stránke, ale tak, ako inštrukcie kážu. Táto drobná hra dotvára čarovno už aj tak nezabudnuteľného príbehu.

Výborné čítanie vhodné pre tých, ktorí nevyhľadávajú napätie a akciu, skôr sa radšej zamerajú na myšlienkové pochody postáv a memoáre z detských čias. 

Za knižku, ktorá vyšla v edícii Odeon, ďakujem bux.sk. Vy si tú svoju môžete kúpiť priamo TU.