Polovica žltého slnka - Chimamanda Ngozi Adichie

Nigéria šesťdesiatych rokov, občianska vojna, konflikt medzi Nigérijčanmi a obyvateľmi novej republiky Biafra alebo medzi Hausami a Igbami, krutosť, nespravodlivosť. Aj toto sú témy, ktorým sa už známa nigérijská autorka Amerikánky Chimamanda Ngozi Adichie venuje vo svojej novinke Polovica žltého slnka a prostredie, do ktorého postavy zasadila, sa vám určite páčiť nebude. Ako vojna ovplyvňuje každodenný život obyvateľov? Aké to je neustále dúfať v lepšie dni? Román vás nenechá dlho tápať a na povrch prinesie bolestivé skutočnosti. 

Ocitáme sa, ako už v úvode zaznelo, uprostred konfliktu a na hranici chudoby. Chlapec Ugwua prichádza robiť sluhu jednému z bohatších pánov a zdá sa, že vychytal vcelku dobré miesto – neubližujú mu, má vlastnú čistú posteľ priamo v dome a Pán ho učí čítať. Druhý pohľad zabezpečí bohatá žena Olanna, ktorá je rozhodnutá postaviť sa rodičom a vydať sa na vlastnú cestu za šťastím, nech ju to stojí čokoľvek. A veru si môžete byť istí, že tak ľahko jej toto rozhodnutie neprejde. No a nakoniec karty zamieša nádejný spisovateľ Richard, ktorý sa rôznymi často až naivnými pokusmi snaží zmeniť svoj život a dosiahnuť úplne iné štádium, než v akom sa aktuálne nachádza. Títo traja ľudia sú na prvý pohľad úplne odlišní, ale v konečnom dôsledku majú niečo spoločné – hľadajú šťastie.

„Podobnú fyzickú bolesť cítil, keď po nej túžil, sníval o tom, že je v nej, že do nej čo najhlbšie vniká – chcel preniknúť do jej tajomstva, aj keď vedel, že mu je nedostupné. Ako keď človek pije jeden pohár vody za druhým, je stále smädný a bojí sa, že svoj smäd nikdy neuhasí.“

I keď je pravda, že autorkina Amerikánka sa nezaradila práve medzi moje najobľúbenejšie knihy, rozhodla som sa dať jej ďalšej knihe šancu a ani sekundu som toto rozhodnutie neoľutovala. Adichie má dar podať krutý príbeh s obrovskou dávkou chochmesu a šťavy, čo sa prejaví takmer na každej stránke. Vďaka jej trefným opisom som sa dokázala s ľahkosťou vcítiť do každej z jej postáv a vybudovať si k nim určitý vzťah, pri každom jednom som stála v dobrom aj v zlom a každého jedného som svojím spôsobom ľutovala. Len Adichie vie prostredníctvom svojho textu čitateľovi dokázať, že ani peniaze neznamenajú šťastie a miesto vo svete si treba vybojovať. Ani jeden z jej charakterov nedostal existenciu do vienka zadarmo, každý z nich sa musí životom pretĺkať, čeliť tajomným démonom a dokázať, že patrí tam, kde dnes stojí. Adichiine postavy pre mňa predstavujú idoly, múzy a hlavne veľkú dávku inšpirácie pre moje vlastné ja.

Svoju rolu si v knihe zahrá aj vojna, ktorá citeľne nabúra každodennú idylku, ak sa tak dá prežívanie zo dňa na deň nazvať. Vojna, ktorá v konečnom dôsledku zničila životy mnohým ľuďom, netrvala ani tri roky. Koľko bolesti a koľko zla sa dá za taký krátky čas napáchať. Vo vojne, v ktorej boli chlapci z ulice unášaní do armády, kde chudobní obyvatelia hladovali, kde sa civilisti denne stretávali so smrťou a na vlastné oči videli zomierať svojich blízkych, ktorým nemohli nijako pomôcť.

„Podľa nej musíš byť bosorka, lebo len takto si to dokáže vysvetliť. Skutočná tragédia nášho postkoloniálneho sveta nespočíva v tom, že väčšiny ľudí sa nespýtali, či tento nový svet chcú, ale v tom, že väčšinu nenaučili, ako v ňom bojovať za svoje miesto.“

Napísala by som niečo v tom zmysle „vychutnajte si príbeh“, ale viem, že to nie je možné. Adichie sa síce snažila situáciu v Nigérii mierne odľahčiť primiešaním lásky a pokusom o šťastie, ale pachuť depresie zostala. Neváhajte a dajte jej šancu, nič podobné ste doteraz nečítali. Môžem vám však zaželať, aby ste si vychutnali silné myšlienky a autorkin svieži pohľad na svet.

Za fantastický zážitok ďakujem vydavateľstvu Absynt. Vy si svoju knižku môžete kúpiť priamo na ich y-shope.