Krásny život tučniakov - Ivana Alexi
,,Láska sa nedá nájsť medzi riadkami. Nevystupuje na veľkých scénach. Láska sedí v publiku medzi dvoma ošúchanými stoličkami, dvoma obyčajnými ľuďmi. Skrýva sa v letmých dotykoch, pohľadoch bez slov, drobných, starostlivých gestách a v každodennej rutine. Knihy sú o veľkých scénach a láska je biele miesto po poslednom riadku."
Vedeli ste o tom, že tučniaky vraj nemajú depresie? Hlavná hrdinka Miriam sa domnieva, že to je kvôli tomu, že tučniaky nepoznajú čas a starosti každodenného života.
Ona sama zopár starostí má. Tak napríklad, už má 26 rokov, ale stále nemá priateľa.
Pre ňu najdôležitejšia je jej babi, ktorú chodí navštevovať pravidelne každú nedeľu a porozprávať sa s ňou o živote. Lenže všetko dobré sa raz musí skončiť. Jej najväčšia opora, jej babi, zomiera.
V živote jej zostal už len Oskar, líškopes, ktorého našla (alebo on našiel ju) opusteného na schodoch. Odvtedy sa od seba nepohli, aj keď Oskar dáva Miriam jasne najavo, kto je doma šéf a kto má výhradné právo na väčšiu časť postele.
Miriam si uvedomí, že v jej živote je čas na zmenu a presne v ten moment sa jej do života niekto pripletie. Niekto milý, charizmatický, ale hlavne zábavný.
Na prvý pohľad som sa zamilovala do obálky. Nebudeme si predsa klamať, obálka je to, čo predáva. Neskutočne dobre vyzerá v poličke. Ale nemusíte mať obavy, nevybrala som si knižku len kvôli obálke, pokojne môžem povedať, že išlo o lásku na prvú anotáciu.
Čítanie príbehu som si veľmi užívala. Už od samého začiatku som vedela, ako to asi zhruba skončí, ale to mi vôbec nebránilo v čítaní. Predsa len sa našlo dosť situácií, ktoré ma dokázali prekvapiť.
Musím pochváliť najmä príbeh v príbehu, ktorý sa postupom času rozvíjal. S podobným nápadom som sa ešte v žiadnej inej knihe nestretla, zaujalo ma to a pôsobilo to skutočne originálne.
Záver knihy naznačuje, že sa neskôr možno dočkáme nejakého pokračovania. Mňa osobne by to veľmi potešilo, nakoľko som zvedavá, čo sa bude s Miriam naďalej diať. (A s Oskarom, samozrejme.)
Len tak ďalej Ivana Alexi, ďakujem vám za poskytnutie knižky na recenziu.
Vedeli ste o tom, že tučniaky vraj nemajú depresie? Hlavná hrdinka Miriam sa domnieva, že to je kvôli tomu, že tučniaky nepoznajú čas a starosti každodenného života.Ona sama zopár starostí má. Tak napríklad, už má 26 rokov, ale stále nemá priateľa.
Pre ňu najdôležitejšia je jej babi, ktorú chodí navštevovať pravidelne každú nedeľu a porozprávať sa s ňou o živote. Lenže všetko dobré sa raz musí skončiť. Jej najväčšia opora, jej babi, zomiera.
V živote jej zostal už len Oskar, líškopes, ktorého našla (alebo on našiel ju) opusteného na schodoch. Odvtedy sa od seba nepohli, aj keď Oskar dáva Miriam jasne najavo, kto je doma šéf a kto má výhradné právo na väčšiu časť postele.
Miriam si uvedomí, že v jej živote je čas na zmenu a presne v ten moment sa jej do života niekto pripletie. Niekto milý, charizmatický, ale hlavne zábavný.
Na prvý pohľad som sa zamilovala do obálky. Nebudeme si predsa klamať, obálka je to, čo predáva. Neskutočne dobre vyzerá v poličke. Ale nemusíte mať obavy, nevybrala som si knižku len kvôli obálke, pokojne môžem povedať, že išlo o lásku na prvú anotáciu.
Čítanie príbehu som si veľmi užívala. Už od samého začiatku som vedela, ako to asi zhruba skončí, ale to mi vôbec nebránilo v čítaní. Predsa len sa našlo dosť situácií, ktoré ma dokázali prekvapiť.
Musím pochváliť najmä príbeh v príbehu, ktorý sa postupom času rozvíjal. S podobným nápadom som sa ešte v žiadnej inej knihe nestretla, zaujalo ma to a pôsobilo to skutočne originálne.
Záver knihy naznačuje, že sa neskôr možno dočkáme nejakého pokračovania. Mňa osobne by to veľmi potešilo, nakoľko som zvedavá, čo sa bude s Miriam naďalej diať. (A s Oskarom, samozrejme.)
Len tak ďalej Ivana Alexi, ďakujem vám za poskytnutie knižky na recenziu.
Komentáre
Zverejnenie komentára