Šialená hra - Sebastian Fitzek
Určite ste už zachytili pre Slovákov horúcu novinku od nemeckého autora Sebastiana Fitzeka. Konečne po trinástich rokoch vyšla aj v slovenskom preklade, preto ak ste aspoň taký milovník Fitzeka ako ja, mali by ste si čo najskôr doplniť svoju zbierku.
Tentokrát autor čitateľa privedie do prostredia priameho rádiového vysielania v centre Berlína. Toto rádio organizuje pre vybraných fanúšikov prehliadku interiéru s tým, že sa pozvaní hostia môžu osobne stretnúť s jedným z najznámejších moderátorov hádam v celom Nemecku.
Lenže nie všetko ide podľa predstáv. Jeden z hostí už mal vopred pripravený plán, uzamkol dvere a ostatných pozvaných spolu s moderátormi zajal v štúdiu ako rukojemníkov.
Rozhodol sa spustiť pre celý Berlín šialenú hru. Z telefónneho zoznamu vyberie náhodne jedno z čísel a zatelefonuje mu. Ak sa ten človek ozve správnym heslom, prepustí jedného z rukojemníkov, ak sa ozve nesprávne, jedného z nich na mieste zastrelí.
Nemecká polícia sa rozhodne okamžite konať, celý štát je na nohách, v televízii beží každých pár minút pripomenutie, ako sa ľudia majú v telefóne ozývať.
Únosca bude takto pokračovať dovtedy, kým mu nenájdu a neprivedú jeho snúbenicu. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby nebola už osem mesiacov mŕtva.
Táto kniha bola na rozdiel od tých predošlých citeľne iná. Naozaj je poznať, že je písaná ako jedna z prvých publikácii a zrejme aj preto nepatrí k jeho najlepším. Keby som ju mala zaradiť do môjho Fitzek rebríčka, tesne by minula prvú päťku, pričom by ju obehol napríklad Darček alebo Balík.
Aj napriek tomu bola kniha výborná. Stále platí fakt, že čokoľvek od tohto autora sa oplatí. Sebastian Fitzek má obrovský dar urobiť z každého nápadu výborný a napínavý príbeh, ktorý sa naozaj dá čítať.
Ani tentokrát nesklamal, situácia v knihe bola po celý čas vypätá a ja som s očakávaním čítala až do konca, nevedela som, ako to celé skončí, kto je dobrý, kto je zlý. Práve to je jedna z najväčších výhod pri čítaní Fitzekových kníh. Aspoň pre mňa. Nikdy nedokážem odhadnúť skutočný charakter postáv a na čej strane stoja, preto je pre mňa každá ďalšia strana prekvapením.
Každú chvíľu vyplávali na povrch nové skutočnosti a ja som bola úplne bezradná, nevedela som, komu môžem veriť.
I keď sa môj názor nezhoduje s ostatnými, musím podotknúť, že mne prišla vyšetrovateľka Ira celkom sympatická. Je pravda, že sa nestotožňujem s jej myšlienkami na samovraždu, ale jej charakter a názory ma natoľko zaujali, že som ju nakoniec dokázala pochopiť.
Neviem si predstaviť, že by som prežila na vlastnej koži to, čo si ona prežívala už mesiace a nakoniec sa to v jeden jediný deň ešte vystupňovalo do šialených rozmerov. Na jej mieste by som to určite nezvládla a má u mňa veľký obdiv.
Určite si túto knihu prečítajte, nepatrí síce k tým lepším od Fitzeka, ale patrí k tým lepším, čo som zatiaľ tento rok prečítala.
Komentáre
Zverejnenie komentára