Houbařka - Viktorie Hanišová

Žije sama, v horách a jediné, čo je pre ňu aspoň ako tak podstatné, sú dlhé ranné prechádzky po lese. 

Autorku Viktoriu Hanišovú pozná zrejme už väčšina z vás. Debutovala pred piatimi rokmi románom Anežka, ku ktorému sa veľmi rada stále vraciam.
Tentokrát si pre nás autorka pripravila knihu Houbařka, ktorá nebola o nič horšia. 

Sára so svojou rodinou príliš nevychádza, zdá sa, že ju nič nezasiahne. Povedala si, že sa vo svojom živote musí posunúť niekam ďalej, a tak si ako dočasné riešenie vybrala chatu v horách, aby s aspoň trošku odreagovala. 

Toto dočasné riešenie trvá už sedem rokov. 

Každý deň chodí po tej istej trase, premýšľa o tom istom, vychutnáva si čerstvý vzduch a zbiera pri tom huby. 

Nemá priateľov, s rodinou sa nekontaktuje, je tam len ona a jej huby. Lenže ako dlho jej toto vydrží? Nikto predsa celý život nemôže predstierať, že mu na ničom nezáleží. Alebo predsa? 

Spočiatku sa mi kniha čítala veľmi ťažko. Oproti Anežke mala skutočne ťažký rozbeh a prvých pár strán ma vôbec nezaujalo. Knihu som asi na dva týždne odložila s tým, že hádam sa k nej časom vrátim. 

Nakoľko nerada nechávam nedočítané knihy, dala som jej druhú šancu a určite to neľutujem. Je zázrak, ako sa v takej drobnej útlej knižke môže schovávať taký silný rodinný príbeh. 

Kniha je plná podrobných popisov rôznych húb, dokonca som po jej prečítaní nadobudla pocit, že aj ja sama som schopná vstať ráno z postele a ísť na huby. Bolo veľmi citeľné, ako si autorka tému naštudovala, za to u mňa dostáva body naviac.

Napokon po prekonaní úvodných strán sa kniha čítala veľmi svižne. Prosto si musíte na autorkin štýl písania zvyknúť, potom to už pôjde samo.

Sára je neuveriteľne svedomitá a puntičkárska hlavná hrdinka. To, ako ani raz nevybočila z trasy, ako ani raz neporušila svoju rutinu, z nej robí človeka pre niekoho zvláštneho a pre niekoho obdivuhodného. Názor si na ňu musíte urobiť vy sami. 

Ďakujem veľmi pekne kníhkupectvu PreŠkoly za poskytnutie knihy na recenziu. Vy si svoju môžete kúpiť TU.