Vzdialenosť medzi mnou a čerešňou - Paola Peretti

Nádherný a zároveň tak smutný príbeh s prvkami autobiografie. 

,,Všetky deti sa boja tmy. Tma je miestnosť bez dverí a okien, sú v nej prízraky, ktoré ťa ovládnu a potichu zhltnú. Ja sa bojím iba vlastnej tmy, tej, ktorú mám v očiach."

Mafalda je 9 ročné dievčatko, ktoré trpí nevyliečiteľnou chorobou. Pomaly, ale isto stráca zrak. Prejavuje sa to hmlou, ktorú vidí najprv v diaľke a neskôr čoraz bližšie. Veľmi dobre vie, že raz príde deň, kedy hmlu nahradí tma a ona už nikdy neuvidí. 

Rozhodne sa napísať si zoznam vecí, ktoré už nikdy nebude môcť robiť, pretože na ne potrebuje zrak. Zaradí tam napríklad hranie futbalu s chlapcami alebo lozenie na vysokú čerešňu v ich záhrade. Oboje tieto veci nadovšetko zbožňuje a je si takmer istá, že sa ich nedokáže nikdy vzdať. 

Našťastie nezostáva nikdy sama, do jej života patrí jej milovaný kocúr Veľký Turcaret, na ktorého sa môže vždy spoľahnúť.

Ani netreba spomínať, aké je smutné čítať príbeh o malom dievčatku, ktoré trpí tak vážnou chorobou a nikto s tým nedokáže nič urobiť. Avšak predovšetkým sama Mafalda vie, aký postoj má voči tejto chorobe zaujať a ako sa má proti nej postaviť.

Nedokázala som sa prestať čudovať, ako môže byť tak malé dievčatko v niektorých veciach tak veľmi vyspelé. Rozumela podstate omnoho hlbšie, ako ktorýkoľvek z jej rovesníkov a niekedy som mala dokonca pocit, že tomu rozumie viac ako jej rodičia. 

Knižka je popretkávaná nádhernými ilustráciami, ktoré oddeľujú jej jednotlivé časti. Konkrétne na tejto jednej, ktorú som pre vás vybrala, je nakreslená Mafaldina milovaná čerešňa, ku ktorej toľko vzhliada. Patrí k tým najkrajším v knižke. 

Mafaldin krásny príbeh som si veľmi obľúbila. Som si istá, že jej blúdenie ulicami, tok úprimných myšlienok a stískanie hrejivého kocúra mi zostane ešte dlho v srdci. 

Za knižku sa chcem poďakovať vydavateľstvu Fortuna Libri a vy si tú svoju môžete kúpiť TU.