Muž z gulagu - Jolana Lacková
,,Mŕtvoly boli vychudnuté a povyzliekané z vrchného ošatenia. Živým spoluväzňom zavšivené šaty poslúžili lepšie. Aspoň na čas ich zbavili chladu."
V roku 1945 tesne po skončení II. svetovej vojny si Slovák Ladislav Erban slobodne kráčal po ulici a tešil sa z víťazstva nad fašizmom.
Netrvalo to však dlho, pretože rovno z ulice ho odrazu uchmatli a natlačili do dodávky plnej cudzích ľudí. Vôbec netušil, čo sa stalo, ani kam ide.
Neskôr sa dozvedáme, že jediný dôvod na jeho únos, bol fakt, že Rusom chýbalo zopár ľudí do počtu. Ladislav nespáchal nijaký zločin, len sa ocitol v zlom čase na zlom mieste.
Od tohto osudného poobedia bol už len číslo. Konkrétne 80900.
Správali sa k nemu ako k odpadu, nikto nekládol dôraz na jeho práva - žiadna sloboda pohybu, ani prejavu.
O vlastnej pohodlnej posteli mohol len snívať, o tanieri teplého jedla ani nehovorím.
Takmer 20 rokov putoval po Sovietskom zväze ako väzeň, ktorý bol úplne nevinný, ale aj tak trestaný. Presúvali ho z tábora do tábora tak, ako to im práve pasovalo a nikto nedbal na to, že ho doma čaká rodina, ktorá vlastne ani netuší, čo sa s ním stalo.
,,Hlavné bolo mať čím skôr jedlo v žalúdku, odtiaľ mu ho totiž nemohol nik uchmatnúť. Ďalším dôvodom bol aj večný hlad. Za celý ten čas, ktorý prežil v gulagoch, sa nikdy poriadne nenajedol."
Kniha v sebe nesie neskutočne ťažký tragický príbeh muža, ktorý sa aj napriek všetkému, čo sa mu v živote stalo, nikdy nevzdal. Asi 20 rokov trpel toľko, koľko si mnohí z nás ani len nevedia predstaviť. Našťastie nikdy nestratil nádej, a preto my máme možnosť si jeho príbeh prečítať.
Čítalo sa to veľmi ťažko. I keď písmenká v knihe boli veľké, rovnako boli aj široké medzery medzi riadkami, príbeh v sebe niesol určitú bolesť, ktorá sa len ťažko prekonávala.
Som naozaj vďačná, že som dostala príležitosť si Ladislavov príbeh prečítať a aspoň sa snažiť pochopiť to, čo sa v minulom storočí na našom území dialo.
Za knihu ďakujem vydavateľstvu Maxim a vy si tú svoju môžete objednať TU.
V roku 1945 tesne po skončení II. svetovej vojny si Slovák Ladislav Erban slobodne kráčal po ulici a tešil sa z víťazstva nad fašizmom.Netrvalo to však dlho, pretože rovno z ulice ho odrazu uchmatli a natlačili do dodávky plnej cudzích ľudí. Vôbec netušil, čo sa stalo, ani kam ide.
Neskôr sa dozvedáme, že jediný dôvod na jeho únos, bol fakt, že Rusom chýbalo zopár ľudí do počtu. Ladislav nespáchal nijaký zločin, len sa ocitol v zlom čase na zlom mieste.
Od tohto osudného poobedia bol už len číslo. Konkrétne 80900.
Správali sa k nemu ako k odpadu, nikto nekládol dôraz na jeho práva - žiadna sloboda pohybu, ani prejavu.
O vlastnej pohodlnej posteli mohol len snívať, o tanieri teplého jedla ani nehovorím.
Takmer 20 rokov putoval po Sovietskom zväze ako väzeň, ktorý bol úplne nevinný, ale aj tak trestaný. Presúvali ho z tábora do tábora tak, ako to im práve pasovalo a nikto nedbal na to, že ho doma čaká rodina, ktorá vlastne ani netuší, čo sa s ním stalo.
,,Hlavné bolo mať čím skôr jedlo v žalúdku, odtiaľ mu ho totiž nemohol nik uchmatnúť. Ďalším dôvodom bol aj večný hlad. Za celý ten čas, ktorý prežil v gulagoch, sa nikdy poriadne nenajedol."
Kniha v sebe nesie neskutočne ťažký tragický príbeh muža, ktorý sa aj napriek všetkému, čo sa mu v živote stalo, nikdy nevzdal. Asi 20 rokov trpel toľko, koľko si mnohí z nás ani len nevedia predstaviť. Našťastie nikdy nestratil nádej, a preto my máme možnosť si jeho príbeh prečítať.
Čítalo sa to veľmi ťažko. I keď písmenká v knihe boli veľké, rovnako boli aj široké medzery medzi riadkami, príbeh v sebe niesol určitú bolesť, ktorá sa len ťažko prekonávala.
Som naozaj vďačná, že som dostala príležitosť si Ladislavov príbeh prečítať a aspoň sa snažiť pochopiť to, čo sa v minulom storočí na našom území dialo.
Za knihu ďakujem vydavateľstvu Maxim a vy si tú svoju môžete objednať TU.
Komentáre
Zverejnenie komentára