Trochu oheň, trochu voda - Andrej Bán

Dielo je zaradené do Ceny Absynt 2020.

,,Vtedy sa mi natrvalo vryl do pamäti zreteľný pocit, že s tým naším jadranským rajom, kam chodíme na smažené rybičky a dospelí na víno či na rakiju, kde na promenádach kupujeme džínsy a iný západný tovar, nie je čosi v poriadku."


Autora Andreja Bána už určite všetci poznáte. Napísal obľúbenú knihu Slon na Zemplíne, kde popisuje život na východnom Slovensku.
Tentokrát sa autor vydal na Balkán, ktorý má už od roku 1993 poriadne zmapovaný.


Už v úvode sa čitateľ dozvie, aké hrôzy budú nasledovať. Zameriava sa na ľudí, ktorým bolo ublížené. Na svojej ceste vidí odhodené oblečenie, mŕtve telá, masové hroby.
Dieťa sa zohlo po tabuľku čokolády, pod ktorou bola umiestnená mína.
Muž vo svojej obývačke pozeral televízor, ktorý následne explodoval.
Novinári vykonávajúci svoju prácu nájdení obaja mŕtvi.
Vypálené mestá. Strach a hrôza, ktorá sa udržuje v uliciach a máta hlavy nevinným obyvateľom Juhoslávie.


Pri knihe ako je táto nemôžem udalosti zoradiť do kolóniek ,,Páčilo sa mi" a ,,Nepáčilo sa mi". Na tejto knihe nie je nič pekné. Je plná hnusnej a čistej pravdy. Dozvedela som sa mnoho nových skutočností, ktoré podľa mňa určite stoja za zmienku, tak ich nevynechajte ani vy.

Bolo pre mňa náročné prekúsať sa celou reportážou. Niekedy som mala pocit, že už ďalej čítať nemôžem, že už tie hrôzy neznesiem, ale potom som si spomenula na ľudí, ktorí to, o čom ja čítam, prežili na vlastnej a uvedomila som si, že je mojou povinnosťou vypočuť ich príbeh.
Andrej Bán využil skutočne živé a mrazivé opisy situácie, dočítate sa o zverstvách, ktoré spáchal sused susedovi pokojne za bieleho dňa, koľko zla v krajine dokázal človek napáchať.

Autor nevynechal ani nikdy nekončiace vojny, ktorými je Balkán neslávne známy. Naturalistické opisy len umocňujú pocit tiesne a obáv, ktoré vo mne kniha vyvolávala.

Na začiatku knihy sa nachádza aj mapka Balkánu s vyznačenými miestami, o ktorých autor rozpráva, pre lepší zážitok z reportáže.
Príbeh sprevádzajú aj rôzne fotografie, na ktorých sú zachytení ľudia a desivé skutočnosti. Na jednej z nich sa napríklad nachádza odrezaná už zhnitá hlava človeka pohodená niekde v tráve.

Neodporúčam čítať slabším povahám.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Pomsta je sladká, a.s. - Jonas Jonasson

Horkosladké esencie - Baja Dolce

Červené zvitky mágie - Cassandra Clare a Wesley Chu