O mŕtvych len v dobrom - Peter Pavonič

Predstavte si, že ste prepracovaní a konečne sa rozhodnete odísť na dovolenku (mnohí si to predstavovať nemusíte). Chystáte sa vybaliť na hotelovej izbe, keď sa vám odrazu rozozvučí telefón.. a je po dovolenke. 

Daniel má už všetkého tak akurát po krk. Jediné čo chce, je sadnúť si na pohovku a začať pracovať na svojej knihe. Rozhodne sa preto odísť do Fínska, v lietadle má plnú hlavu nápadov a ani sa nevie rozhodnúť, ktorý nakoniec spracuje. 

Ubytuje sa v drahom hoteli, začína si vybaľovať kufre, keď sa v tom jeho plány zmenia. 

Volá mu totiž policajný vyšetrovateľ, ktorý mu prikazuje neodkladne sa vrátiť na Slovensko, v opačnom prípade môže byť trestne stíhaný. 

Ale viete, čo je na tom to najlepšie? Daniel nemá vôbec tušenia, prečo si ho chce polícia predvolať. 

V momente, keď sa dozvie o čo ide, nezmôže sa na slovo. Život sa mu odrazu obráti o 180°. 

Úprimne, nevedela som, čo mám od tejto knihy čakať. Od autora som nikdy nič nečítala, ani som nevedela, že existuje. 

A to je práve ten problém. Táto kniha si zaslúži stonásobne viac pozornosti ako má teraz. 

Ani netreba hovoriť o tom, že dej bol viac než pútavý. Akonáhle som sa v čakárni u zubára do knihy začítala, nutne som potrebovala viac. Každá kapitola sa končila otvorene, takže som nikdy nemohla prestať čítať.

Vyhovovali mi práve krátke kapitoly, len to dodávalo deju dynamiku a navyše je možné čítať knihu na viackrát, i keď si nemyslím, že ju len tak dobrovoľne odložíte. 

Nenašla som v knihe ani jeden moment, kedy by som sa nudila. Neustále sa dialo niečo nové, do príbehu boli postupne vsadené ešte kurióznejšie skutočnosti až som sa  nakoniec ani nenazdala a mala som prečítanú polovicu knihy. 

Podľa mňa sú najlepšie knihy také, pri ktorých vám je ľúto, že už skončili. Mne postavy z knihy veľmi chýbajú, dokonca aj Daniel, ktorý mi miestami liezol na nervy. 

Jediné, čo môžem autorovi vytknúť je fakt, že mi knihu neposlal s autogramom. Dúfam, že ho niekedy stretnem osobne a knižku mi podpíše. :)