Neviditeľné besy srdca - John Boyne

,,Vedel som, že som doňho rachnutý, no myslel som si, že to nie je nič zlé, časom to prejde a budú ma zaujímať dievčatá. Len sa trošku pomalšie vyvíjam. Desilo ma, že som, ako sa to vtedy hovorilo, duševne narušený."

Prvá časť príbehu sa odohráva v Írsku prevažne v druhej polovici 20.storočia. 

Začíname zhruba v apríli v roku 1945, kde sa dozvedáme, že istá Catherine, len 16-ročné slobodné dievča, čaká dieťa. V tej dobe to bol nepredstaviteľný škandál. Catherine ponížili v kostole pred celou rodinou, bola označená za hnusnú pobehlicu a vyhnaná z dediny.

A tak sa začína príbeh jej syna Cyrila. Svoju matku nepoznal, pretože po tom, čo ho v Dubline porodila, ho odovzdala do adoptívnej rodiny. Zrejme to tak bolo správne, nemala predsa peniaze, nemala kde bývať, nemala nič. Bola na všetko úplne sama.

Cyril už odmalička pociťuje, že s ním niečo nie je v poriadku. Dievčatá ho nikdy nezaujímali, oči mal vždy len pre chlapcov. Vlastne len pre jedného konkrétneho - Juliána.

Zoznámil sa s ním už keď mal 7 rokov a odvtedy naňho neprestal myslieť.

Cyril sa snaží zo všetkých síl byť ,,normálny". Núti sa, aby sa mu páčili dievčatá, čo sa mu, samozrejme, nedarí. Byť homosexuálom v Írsku znamenalo väzenie alebo ústav pre mentálne postihnutých. Bolo to zvrhlé a nepredstaviteľné. Čo má teda Cyril robiť?

Nevedela som sa zbaviť pocitu, že Julián si Cyrilovu lásku nezaslúži. Aj napriek tomu, že sa prehlasoval za jeho najlepšieho kamaráta, správal sa k nemu príšerne. Akoby vôbec netušil, že mu ubližuje. A možno bol naozaj taký egoistický pokrytec a nevidel to.

Naopak Cyril bol veľmi sympatický. Milý, citlivý človek, ktorému nebola nikdy dopriata láska. Dokonca ani len od jeho adoptívnych rodičov. Nie, nikdy naňho neboli vyslovene zlí, nikdy ho neudreli, ale nikdy ho ani neľúbili. Neustále mu prizvukovali, že je len adoptovaný.

Cyrila mi bolo veľmi ľúto. Stále sa tak zúfalo snažil nájsť lásku, alebo aspoň pochopenie, lenže mu to nikto nechcel dopriať. Celý jeho život bol jedna veľká tragédia bez konca.

Z toho, čo tu píšem, vyznieva, že príbeh je veľmi depresívny. Lenže to vôbec nie je pravda. Autor ho aj napriek tragickému životu Cyrila dokázal podať vtipne a milo. Tak, že máte pocit, akoby sa tragédia ani nediala.

Najviac ma zasiahli autorové slová ku koncu knihy, kde som sa dozvedela, že príbeh Cyrila je sčasti založený na živote autora. Napísal pár viet o svojo živote a tiež fakt, že to, čo sa dialo v Írsku v minulom storočí, je úplná pravda.

Nedá mi nespomenúť ešte nádhernú obálku. Podľa mňa je ešte krajšia pod prebalom, preto prikladám do recenzie obe fotky.

Za poskytnutie knižky na recenziu sa chcem veľmi pekne poďakovať kníhkupectvu Preškoly a vy si tú svoju môžete kúpiť TU.