Eliáš a babička z vajíčka - Iva Procházková
Poznáte ten pocit, keď ste všetkými prehliadaní, nemáte sa komu posťažovať a ste na všetko sami? Po prečítaní tejto knižky sa tak cítiť nebudete.
,,S rodičmi je to ako s počasím. Človek si ich nevyberá."
Eliáš je malý šesť a pol ročný chlapec. Jeho rodičia sú často v práci a aj keď sú z času na čas doma, Eliáša si nevšímajú. Nedočká sa od nich ničoho iného, len prázdnych sľubov typu:
,,Zajtra sa s tebou už určite pohrám." alebo ,,V sobotu si pôjdeme pustiť draka." Avšak ani jeden z nich sa nikdy nesplnil. Je ťažké byť dospelým a mať neustále veľa práce.
Eliáš sa cíti sám a prehliadaný. Nemá nikoho, s kým by sa hral, kto by sa mu venoval.
Jedného krásneho dňa v parku narazí na drobné žlté vajíčko. Myslí si, že ho tam nechal nejaký vták, tak sa rozhodne vziať si ho domov a malého operenca si vychovať.
Nemohol sa viac mýliť. Z vajíčka sa vyliahla malá,zlatá babička. A Eliáš odrazu nebol sám.
Knižku rada zaradím k jedným z mojich najobľúbenejších detských publikácií. Ide o príbeh, ktorý dokáže zaujať či dospelého človeka, ktorý je, samozrejme, schopný otvoriť sa detskej literatúre, či dieťa, ktoré sa do babičky z vajíčka určite zamiluje.
Babička je skutočný stereotyp tej najlepšej starej mami ma svete. Je tolerantná, hravá, milá a sympatická.
Ako pri každej detskej knižke, aj teraz treba spomenúť nádherné ilustrácie. Nie je ich tu tak veľa ako v predošlých knižkách, o to je tu ale viac textu.
Knižka v sebe nesie krutý príbeh, ktorý netreba brať len tak plytko. Zameriava sa na malého chlapca a na rodičov, workoholikov.
Zo začiatku príbehu je naozaj smutné pozerať sa na chlapca, ktorý trpí nedostatkom pozornosti od svojich rodičov. Neskôr, keď sa v príbehu objaví babička, akoby Eliáš nabral nový dych a mohol byť skutočne šťastný, že už nie je sám.
Knižku by som odporúčala trošku starším čitateľom, najmä kvôli množstvu textu, avšak príbeh a dynamika textu by určite dokázala zaujať aj mladšieho človiečika. Prajem príjemné čítanie.
Komentáre
Zverejnenie komentára