Vinný od narodenia - Trevor Noah

Vitajte v Juhoafrickej republike za čias apartheidu – rasizmu rasizmov. Vitajte vo svete, kde černosi nemohli navštevovať tie isté reštaurácie, školy, nemocnice ako bieli, kde bol pohlavný styk medzi dvoma jedincami rozdielnych rás zakázaný, kde sa narodil Trevor Noah – vinný od narodenia. Otec beloch a matka čierna. Neprípustné. Dieťa, ktoré z tohto vzťahu vzišlo, treba čo najlepšie ututlať, inak hrozí najvyšší trest. A tak si Trevor, dnes už známy komik a moderátor, prežil, dalo by sa povedať, naozaj výnimočné detstvo, do ktorého vám vo svojej autobiografii poskytne náhľad. 

Úprimne, od tejto knihy som čakala celkom niečo iné. Myslela som si, že sa budem hodiny prelúskavať ťažkým, hutným príbehom, budem dôležito prikyvovať a nakoniec zaspím uplakaná a zdeprimovaná. Nemohla som sa viac mýliť. Štýl žiadneho autora mi nesadol tak veľmi ako tento, minimálne za posledných pár mesiacov nie. Trevor sa rozpísal do najmenších detailov a zároveň čitateľa nenudil banalitami, tie najpríšernejšie zážitky, nad ktorými by mnohí horekovali ešte roky, zaobalil do podmanivého vtipu a, nahľadiac na dôležitosť témy, vyčaril mi úsmev na tvári. Napriek všemožnému utrpeniu sa nezdrží trefného humoru a na rasovú segregáciu sa s odstupom času pozerá s triezvym nadhľadom, čím si zasluhuje môj najhlbší obdiv. Nesúdi, nekritizuje, neprechováva v sebe nenávisť, netúži po pomste, on prosto dokázal odpustiť. Nemám slov na veľkosť tohto človeka. Drsne a bez servítky nakydá na vieru, na politiku, na štát a na ľud, ktorý bol schopný niečo také dopustiť, ale neuchýli sa k ľutovaniu samého seba, nesnaží sa hrať na obeť, aj keď ňou naozaj je, nesnaží sa v čitateľovi vyvolať hnev, neútočí na city, aby si zachoval tvár.

„Na dvore stáli dve chatrče, ktoré stará mama prenajímala migrantom a sezónnym pracovníkom. Na políčku pri dome rástla malá broskyňa a na druhej strane domu mala stará mama príjazdovú cestu. Nikdy som nepochopil prečo. Nevlastnila totiž auto. Nevedela šoférovať. No napriek tomu mala príjazdovú cestu. Všetci susedia mali príjazdové cesty, niektorí s nóbl liatinovými bránami. Ani oni nevlastnili autá. Nebola šanca, že by si niekedy v budúcnosti väčšina týchto rodín našetrila na auto. Auto mal tak možno jeden človek z tisíc, no aj tak si skoro všetci postavili príjazdové cesty. Takmer akoby bolo postavenie príjazdovej cesty vyjadrením toho, že chcete mať auto. Príbeh Soweta je príbehom príjazdových ciest. Je to miesto plné nádeje.“

Kým som nedržala Vinného od narodenia v rukách, meno Trevor Noah mi nehovorilo zhola nič, no jeho silná osobnosť a veselá povaha ma doslova donútili stať sa jeho fanúšičkou. Jeho zmysel pre humor a svieža myseľ vás naprosto ochromí už od prvého okamihu, nebudete vedieť odolať.

Rozoberá skutočne veľmi dôležité témy ako rasizmus, alkoholizmus, vzťah rodiča a dieťaťa a predovšetkým prináša pohľad doslova z prvej ruky na život, kde nesmiete verejne priznať, kým vlastne ste. Stránky mi len tak poletovali pod rukami, ale nečítali sa ľahko. Áno, zasmiala som sa, ale po uvedomení si, čo autor vlastne povedal, smiech zanikol a objavila sa trpká pachuť pochopenia. Navzdory tragickému kontextu som knihu nevedela pustiť z rúk – Trevor mi nedovolil odísť skôr, ako dočítam posledné slová a dokonca ani po nich som nemala dosť, žiadam o prídavok. Doposiaľ som sa nestretla s nikým, kto by vedel takto zábavne zhodnotiť šikanu vykonanú na samom sebe a kto by ma upútal písaním o vykonávaní veľkej potreby, ale očividne aj to sa dá.

Boľavé, ale potrebné čítanie, do ktorého by ste sa mali pustiť čím skôr, rozhodne to neoľutujete.

Ďakujem vydavateľstvu Tatran za možnosť prečítať si fantastický príbeh, vy si ten svoj môžete kúpiť napríklad TU.