Polnočné slnko - Stephanie Meyer

 

Priznajte sa, úplne bez hanby, kto ako dieťa/tínedžer miloval Twilight? Ja sama som na ňom bola úplne závislá, mala som obliečky, ceruzky, školskú tašku, plagáty a hlavne ošúchané a riadne opotrebované knihy čítané aspoň 5x. Preto som ani nemohla byť šťastnejšia, keď som zbadala novinku Polnočné slnko z pohľadu Edwarda Cullena, hlavného hrdinu ikonickej ságy a lamača sŕdc každej trinástky (vrátane mňa, samozrejme).

Ak vás vždy zaujímalo, čo sa odohráva v hlavne človeka, ktorý dokáže čítať iným myšlienky, tu to máte. Jediný, komu Edward do hlavy nevidí, nie je nikto iný, ako nové záhadné dievča Bella Swanová, ktorá si hneď po príchode do upršaného mestečka vyslúži veľa obdivných pohľadov a myšlienok. Odkiaľ to viem? Edward každému jednému skontroloval hlavu a silou mocou sa snažil prísť na to, prečo práve ona je taká výnimočná. Pravdu sa možno nikdy nedozvie, no rozhodne naňho čakajú iné nebezpečenstvá.

„Naozaj mi kedysi pripadala priemerná? Spomenul som si na ten prvý deň a svoje znechutenie nad ľudskými chlapcami, ktorí z nej boli paf. Lenže keď si vybavím jej tvár v ich mysliach, nechápem, že sa mi už vtedy nevidela krásna. Veď to bolo zjavné. Teraz, s tmavými vlasmi rozhodenými a zamotanými okolo jej bledej tváre, v obnosenom deravom tričku a starých teplákoch, s uvoľnenými črtami a pootvorenými plnými perami, mi úplne vyrazila dych. Teda vyrazila by, keby som dýchal, pomyslel som si otrávene.“

Z textu bolo veľmi cítiť, že ho písala žena a to zvlášť, keď sme sa na svet pozerali z Edwardovho pohľadu. Napadli mi len dve možnosti – buď bol hlavný hrdina nesmierne citlivý a tými dlhými rokmi svojej bezduchej existencie si vypestoval veľkú dávku všímavosti a empatie, alebo si to autorka ani neuvedomila, čo mi príde menej pravdepodobné. Ja osobne som si vždy Edwarda predstavovala ako veľkého drsňáka, dokáže predsa holými rukami zdvihnúť auto, bez mihnutia oka roztrhať zaživa pumu a v barovej bitke by vyhral ešte skôr, ako by si súper stihol vyhrnúť rukávy, a tak ma jeho povaha poriadne prekvapila. Mierne ma to sklamalo, ale neskôr som si povedala, že navonok bad boy a vo vnútri šteniatko, ktoré nemá problém vybrať vám správne lodičky k šatám na stužkovú, znie ako ten pravý upír pre mňa. V konečnom dôsledku som teda s jeho stvárnením viac než spokojná.

Neskutočne som si užívala čítanie myšlienok. Dychtivo som prahla po čo najviac informáciách, chcela som poznať názor každého na každého a musím povedať, že mnohí sa mi takto natrvalo zhnusili. Ak budem čítať pôvodnú ságu opäť od začiatku, budem si dávať na každý náznak pozor a snáď sa mi podarí odhaliť nevraživosť priamo v zárodku... i keď vlastne až taký úspech to už nebude, ešte aby som to nezaregistrovala, keď som dostala komplet set nápovedí.

Inak som rada, že som sa mohla do sveta upírov ešte raz (a verím, že nie naposledy) vrátiť. Už som takmer zabudla na to, ako chytľavo dokáže autorka podať na prvý pohľad taký klišé príbeh, ale ani po dlhom čase o svoju superschopnosť neprišla a to je zo, za čo som dne vďačná.

Za knižku ďakujem môjmu milovanému vydavateľstvu Tatran, ktoré prekypuje fantastickými titulmi. Vy si svoju dávku nostalgie môžete kúpiť napríklad TU.