Než vystydne káva - Tošikazu Kawaguči

Predstavte si, že by ste sa čo i len na maličký moment mohli vrátiť späť do minulosti, znova sa pozhovárať s príbuznými, ktorí dávno odišli, ujasniť si, čo nikdy nebolo ujasnené.

Výborný japonský spisovateľ Tošikazu Kawaguči nás do takéhoto sveta privádza. Tam niekde v úzkej zabudnutej uličke sídli kaviareň Funiculi funicula. Ľudia v nej majú možnosť nahliadnuť späť do minulosti. Nie je to však ani zďaleka také jednoduché. Cestovanie do minulosti v sebe zahŕňa určité pravidlá. 

• Pri návrate do minulosti sa môžete stretnúť len s ľuďmi, ktorí už kaviareň niekedy navštívili. 
• Čokoľvek počas návratu do minulosti urobíte, neovplyvní to prítomnosť.
• Je len jedno jediné miesto, z ktorého sa dá do minulosti vrátiť a na ňom už niekto sedí. Vy musíte počkať, kým tento hosť svoje miesto opustí. 
• Behom svojho pobytu v minulosti sa z tohto miesta nesmiete vzdialiť.
• Váš čas v minulosti začína, keď servírka naleje kávu a končí hneď, ako káva vychladne. 
• Kávu musíte vypiť skôr, ako úplne vychladne, inak sa môže stať, že v kaviarni uviaznete už navždy. 

V knihe sa stretávame so štyrmi ľuďmi, ktorí mali možnosť sa do minulosti vrátiť. 

Ako prvá sa nám predstaví Fumiko, mladá karieristka, ktorá predtým než spoznala Goróa, nemyslela na nič iné, ako na svoju prácu. Fumiko je vo vzťahu šťastná a túži po svadbe, keď jej však Goró navrhne schôdzku práve v tejto kaviarni a následne sa s ňou rozíde, jej plány sa zrútia. Uvažuje o návrate do minulosti a stále dúfa, že aj napriek pravidlám bude schopná zmeniť prítomnosť.

Nasleduje príbeh Kótake a Fusagiho, dvoch manželov. Fusagi trpí alzheimerovou chorobou, postupne zabúda nielen na triviálne veci typu kde nechal kľúče od domu, ale aj na svoju ženu, zdravotnú sestru. Tá o jeho stave tuší od začiatku a neprestáva mu pomáhať a starať sa oňho. Fusagi sedáva v kaviarni takmer každý druhý deň a čaká, kým sa miesto uvoľní a on sa bude môcť vrátiť do minulosti. Prečo ale? To je tajomstvo. 

Ďalší príbeh rozpráva o dvoch sestrách a ten posledný o matke a jej dcérke. Viac vám skutočne nechcem prezrádzať, pretože tieto dva príbehy sú jemne rozvinuté už v predošlých doch a akákoľvek informácia by vás pripravila o plnohodnotný zážitok.

Nielenže knižka má dokonalú obálku na pohľad, ešte aj na dotyk je veľmi príjemná. Nie nadarmo sa hovorí, že obal predáva, aj tentoraz tomu bolo tak. 

Je to skutočne veľmi tenké dielo obsahujúce štyri kapitoly a predslov, ale dokáže v človeku zanechať silný a dlhotrvajúci dotyk. Jednotlivé príbehy vo mne rezonovali dlhé dni po tom, čo som knižku dočítala.

Vzhľadom na obsah nemám autorovi čo vytknúť. Knižka je veľmi citlivo napísaná, mnohokrát mi bolo do plaču, mnohokrát som mala chuť knižku odložiť a nejako sa rozveseliť, ale zvedavosť mi nedala a ja som musela pokračovať ďalej. Som veľmi rada, že som si knižku aj napriek dlhému rozhodovaniu sa v kníhkupectve kúpila, pretože to nie je jedna z tých, ktoré si prečítate raz a stačilo. Práve naopak. Dá sa čítať znova a znova, nesie obrovské posolstvo.