Clayov most - Markus Zusak
,,Chlapec Dunbarovcov môže robiť mnohé, ale vždy sa vráti domov."
Príbeh sa odohráva v Austrálií a ukazuje nám život piatich bratov - Matthewa, Roryho, Henryho, Claytona a Thomasa Dunbarovcov. Chlapci sú v meste považovaní sa divochov. Matka im zomrela a otec od nich odišiel. Všetci sú veľmi hluční, nadávajú, v obývačke im trčí nepoužívaný klavír a bijú sa. Najviac bijú ich brata Claya. Raz ho dokonca vyhodili z auta a nechali ho bežať za nimi. Všetko je to však prejavom bratskej lásky.
Hneď na prvých stranách knihy sa dozvedáme, že ich otec - Vrah - sa vrátil naspäť do mesta. Kým sa chlapci zabávajú, Vrah ich čaká v obývačke. Nedopadne to podľa predstáv, vzťahy sú tak zničené, až sa čitateľ domnieva, že ich nemožno napraviť. Vrah sa teda uchýli na druhú stranu mesta, na druhý breh rozbúrenej rieky. Jediný Clay vie, prečo jeho otec kedysi odišiel a čo všetko za tým stálo. Rozhodne sa teda pridať ku skupine, ktorá stavia most cez rieku. Ten je zároveň aj metaforou pre ich rodinné vzťahy. Vždy je tu pravdepodobnosť, že spálené mosty možno opätovne vybudovať.
Paralelne s rozprávaním o piatich bratoch spoznávame aj príbeh Penelope, ich mŕtvej matky. Ako malá žila v komunistickom Poľsku so svojím otcom. Prezýval ju ,,chybičkárka", pretože pri hraní na klavír robila chyby, ale aj napriek tomu koncertovala vo viacerých mestách. Otcovi sa podarilo
dostať malú Penelope do Viedne, kde sa začína jej nový život.
Ja osobne ku knihe nemôžem vyjadriť jednotný postoj. Príbeh bol výborne spracovaný, obsahová stránka bola naplnená, postavy v deji sa vyvíjali podľa mojich predstáv. I keď som od samého začiatku vedela, ako sa kniha skončí, bola som na konci prekvapená.
Avšak vadil mi pomalý spád deja. Autor používa veľmi krátke vety. Kniha sa vliekla, často opisovala situácie, ktoré mi neprišli zaujímavé.
Od autora som čítala aj jeho Zlodejku kníh, ktorá ma naozaj chytila za srdce. Vtedy sa mi autorov štýl písania ešte páčil, dnes mu neviem prísť na chuť.
Aj napriek tomu som si istá, že sa ku knihe ešte niekedy v živote vrátim. Som presvedčená, že neexistujú zlé knihy, len zlé obdobia a konkrétne táto kniha sa ocitla v zlom čase na zlom mieste.
Príbeh sa odohráva v Austrálií a ukazuje nám život piatich bratov - Matthewa, Roryho, Henryho, Claytona a Thomasa Dunbarovcov. Chlapci sú v meste považovaní sa divochov. Matka im zomrela a otec od nich odišiel. Všetci sú veľmi hluční, nadávajú, v obývačke im trčí nepoužívaný klavír a bijú sa. Najviac bijú ich brata Claya. Raz ho dokonca vyhodili z auta a nechali ho bežať za nimi. Všetko je to však prejavom bratskej lásky.
Hneď na prvých stranách knihy sa dozvedáme, že ich otec - Vrah - sa vrátil naspäť do mesta. Kým sa chlapci zabávajú, Vrah ich čaká v obývačke. Nedopadne to podľa predstáv, vzťahy sú tak zničené, až sa čitateľ domnieva, že ich nemožno napraviť. Vrah sa teda uchýli na druhú stranu mesta, na druhý breh rozbúrenej rieky. Jediný Clay vie, prečo jeho otec kedysi odišiel a čo všetko za tým stálo. Rozhodne sa teda pridať ku skupine, ktorá stavia most cez rieku. Ten je zároveň aj metaforou pre ich rodinné vzťahy. Vždy je tu pravdepodobnosť, že spálené mosty možno opätovne vybudovať.
Paralelne s rozprávaním o piatich bratoch spoznávame aj príbeh Penelope, ich mŕtvej matky. Ako malá žila v komunistickom Poľsku so svojím otcom. Prezýval ju ,,chybičkárka", pretože pri hraní na klavír robila chyby, ale aj napriek tomu koncertovala vo viacerých mestách. Otcovi sa podarilo
dostať malú Penelope do Viedne, kde sa začína jej nový život.
Ja osobne ku knihe nemôžem vyjadriť jednotný postoj. Príbeh bol výborne spracovaný, obsahová stránka bola naplnená, postavy v deji sa vyvíjali podľa mojich predstáv. I keď som od samého začiatku vedela, ako sa kniha skončí, bola som na konci prekvapená.
Avšak vadil mi pomalý spád deja. Autor používa veľmi krátke vety. Kniha sa vliekla, často opisovala situácie, ktoré mi neprišli zaujímavé.
Od autora som čítala aj jeho Zlodejku kníh, ktorá ma naozaj chytila za srdce. Vtedy sa mi autorov štýl písania ešte páčil, dnes mu neviem prísť na chuť.
Aj napriek tomu som si istá, že sa ku knihe ešte niekedy v živote vrátim. Som presvedčená, že neexistujú zlé knihy, len zlé obdobia a konkrétne táto kniha sa ocitla v zlom čase na zlom mieste.
Ja mám na knihu rovnaký názor, tiež som mala problém s dynamikou textu. :)
OdpovedaťOdstrániť