Život v Nórsku z iného uhla pohľadu
Každému z nás aspoň raz napadlo odsťahovať sa zo Slovenska a začať nový život niekde inde. Ondrej Sokol si to skúsil na vlastnej koži a v knihe Ako som vozil Nórov nám ukazuje život v Nórsku z iného uhla pohľadu.
Ondrej robil vodiča autobusov na Slovensku len pár mesiacov, keď sa rozhodol reagovať na inzerát z Nórska. Vyžadovali síce minimálne desaťročnú prax, ale aj tak ho prijali.
Hneď na začiatku si všimol obrovské rozdiely medzi Nórmi a Slovákmi. Tak napríklad:
- chodci v Nórsku majú na ceste úplne stopercentnú prednosť, je jedno, či sú na prechode alebo nie, prosto sa vrhnú na cestu a očakávajú, že autá zastavia
- uprostred veľkomesta sú neoznačené križovatky s prednosťou sprava, žiaden semafor ani značka, len pravidlo pravej ruky
- Nóri striktne dodržiavajú predpisy - na 50tke idú 45, okamžite púšťajú autobusy zo zastávky, avšak nikdy nevyhadzujú smerovku
Stretol sa s rôznymi typmi ľudí, často boli opití, neprispôsobiví alebo sa jednalo o neposedné malé deti a to je kategória sama o sebe.
Vzhľadom na to, že Ondrej pochádzal z ,,Východnej" Európy, ako vodič mal omnoho väčší rešpekt, ako nejaký nórsky domorodec. Aj napriek tomu sa k nemu niektorí ľudia chovali príšerne. Na vlastnej koži si skúsil prvú pomoc, stretol losa, volal políciu. O všetkom sa môžete sami dočítať v jeho knižke.
Mne sa Ondrejove zážitky veľmi páčili. Čítali sa ľahko, svižne a vôbec nebolo nutné prečítať celú knihu naraz, pokojne si ju môžete rozdeliť na kapitoly, nemáte šancu sa v nej stratiť.
Po prečítaní knihy som si začala vodičov autobusu omnoho viac vážiť, ich práca je ťažká a na Slovensku zle platená, zaslúžia si od nás rešpekt.
Všimla som si, že o pár dní vychádza aj druhá časť knihy. Veľmi sa na ňu teším, som zvedavá, čo nám autor ešte prinesie.
Komentáre
Zverejnenie komentára