Žila som s Picassom - Francoise Gilot

....Ako každý deň, prechádzala som sa knižnicou a odrazu som ju zbadala. V ten moment som vedela, že ju musím mať!

Píše sa rok 1943, Francoise je mladá nádejná maliarka, ktorá sa v jeden večer rozhodne, spolu so svojou priateľkou Genevieve, navečerať v jednej z Parížskych reštaurácií. Ani vo sne jej nenapadlo, že práve tam stretne Pabla Picassa. A keby len to, sám Picasso si sadne priamo k nim za stôl a prejavuje vyslovený záujem.

Viete, Farncoise to nemala v živote ľahké. Síce je na začiatku diela veľmi mladučká, ale  napriek tomu už stihla čo-to prekonať. Jej otec v nej videl budúcu právničku, ona si však samú seba nevedela predstaviť inde ako v ateliéri. Keď sa rozhodla vzdať sa školy a naplno sa oddať umeniu, pohádala sa s otcom a musela opustiť domov. Od tých čias bývala u starkej.

Pablo pozýva Francoise aj jej priateľku ku nemu do ateliéru, aby si prezreli jeho najnovšiu tvorbu. A tu to všetko začalo. Francoise chodí za Pablom čoraz častejšie, baví sa na tom, ako sa ju pod rôznymi zámienkami snaží vylákať do spálne. Napríklad jej chcel dať tuby farieb a podporiť ju v jej umeleckom duchu. Dokonca raz, keď príde celá zmoknutá, ponúkne sa, že jej osuší vlasy. Ukazuje jej svoje poklady a predovšetkým hrebeň na vši. Uznajte sami, skutočná romantika.
Kým ona obdivuje jeho prácu, on ju objíma a bozkáva. Je prekvapený, že ho bez reptania nasleduje. ,,Mali ste ma aspoň odstrčiť. Ináč si môžem myslieť, že by som mohol urobiť všetko, čo sa mi zachce."
Vezme ju do podkrovia a ukazuje jej strechy Paríža, rozprávajú sa o živote a odrazu jej navrhne, aby sa k nemu nasťahovala. Vraj celé dni ju bude učiť maľovať a večer, keď ich nikto neuvidí, sa budú prechádzať nocou a on jej ukáže najkrajšie miesta Paríža. Tentoraz zostáva Francoise chladná, čo však bude nasledovať, je len vo hviezdach.

Najviac sa mi páči, že spoznávam ľudskú stránku maliara, ktorého prácu veľmi dlho obdivujem. Spoznávam v knihe Pabla, ktorý je náladový, vtipný a rozvážny. Spoznávam jeho názory na život  umenie. Počas čítania diela som si viackrát želala byť na mieste Francoise po Pablovom boku a počúvať napríklad Sartra alebo Hemingwaya pri poobednej šálke kávy alebo sa dokonca zoznámiť s Gertrude Stein, ako mala možnosť autorka.
Celé hodiny by som dokázala Picassa počúvať, ako si robí srandu z Apollinaira a vykresľuje jeho lakomosť.
Čítanie tohto diela bol pre mňa, ako milovníčky umenia 20. storočia, veľký zážitok. Odporúčam skutočne každému, je krásna, perfektne napísaná, vtipná a veľmi pútavá. Želám si dostať príležitosť prečítať viac kníh ako bola táto.