Babská jazda - Judy Leigh

Komu by bolo napadlo, že aj dôchodcovia to vedia poriadne rozbaliť? Väčšinou ich vídať tlačiť sa v nákupných centrách tĺcť mladých ľudí paličkou, aby sa kúsok posunuli a nechali im dostatok priestoru na poobchytkávanie všetkého pečiva a ohovárania s kamoškou, aspoň ako stereotypy tvrdia. Ach, tá dnešná mládež, čo si len nepovymýšľa.

Prvá kniha od Judy Leight ma chytila za srdiečko, rozosmiala a donútila zamyslieť nad rôznymi uhlami pohľadu, preto som viac ako nadšená siahla aj po jej výtvore číslo dva a.k.a. Babská jazda a opäť ma nechala úplne rozčarovanú sedieť a uvažovať nad životom. Autorka má výnimočný talent opísať veci presne tak, ako sú, bez zbytočného prikrášľovania alebo naopak dramatizovania, pozerá sa na svet triezvym pohľadom s nádychom všadeprítomnej satiry.

Nie, babičky to určite nebalia, ako nám už podnadpis napovedá. Nezastaví ich ani to, že už majú niečo cez 70 rokov, stále sa cítia mladé, svieže a plné života, nikdy predsa nie je neskoro začať si život užívať plnými dúškami. Na svet sa pozeráme z viacerých spektier, tak napríklad drobná Jen, vdova, ktorá má už dosť samoty a je pripravená na druhú svadbu alebo milovníčka psov Pam, ktorá by naopak svoju slobodu za nič nevymenila a tiež som si obľúbila sympatickú Tess, ktorú trápi manžel Alan, nakoľko si ju, chuderku, vôbec nevšíma a radšej si zájde na golf s priateľmi. Tieto dámy, ktoré sa spoznali na hodinách akvaaerobiku, sa rozhodnú nechať svoj rutinný život za sebou a vyberú sa na rozlúčku so slobodou do Paríža, aby si na „staré kolená“ užili nejakú tú zábavu. Pobehajú pamiatky, dobre sa najedia a čo čert nechcel, uvedomia si, že ich život už ani zďaleka nie je taký, ako predtým a že v ňom niečo škrípe. A čo škrípe, treba opraviť... alebo rovno vymeniť?

Babská jazda sa mi od prvého momentu vryla pod kožu, i keď treba priznať, že sa mi spočiatku hlavné postavy medzi sebou plietli – z môjho pohľadu boli babičky sprvu podobné, takmer až na nerozoznanie a mierne mi liezlo na nervy, ako autorka usekávala príbeh po maličkých čiastočkách a neustále striedala pohľady viac ako štyroch hlavných postáv. Neskôr, keď som si poriadne uvedomila, kto je kto, mi rôznorodosť vyhovovala a s radosťou som nakukla do života každej z aktérok.

Smutno krásny príbeh zaobalený do zmesky vtipných historiek, ktorý skutočne stojí za prečítanie. Veselé momenty sa striedali s tými menej pozitívnymi, kedy babičky riešili dôležité otázky týkajúce sa ich životov a autorka nechala čitateľa pomaličky odhaľovať, čo je vo veci, pričom mu ponúkala len drobné nápovedy, možno preto koniec tak veľmi prekvapil.

Mne sa páčila ešte o niečo viac ako prvá kniha, už len vďaka pútavému a chytľavému štýlu aplikovanom na samom začiatku. Ak máte chuť sa zasmiať a zároveň nahliadnuť do života dôchodcov, s chuťou do príbehu, som si istá, že si ho užijete. A kto vie, možno to aj my raz tak rozbalíme, keď budeme mať sedemdesiat!

Za fantastická zážitok ďakujem vydavateľstvu Grada. Ak neveríte, že láska sa dá kúpiť, zvážte svoje presvedčenie a zaobstarajte si knihu priamo TU.