Než vzpomínky vyblednou - Tošikazu Kawaguči

Predstavte si, že by ste sa čo i len na maličký moment mohli vrátiť späť do minulosti, znova sa pozhovárať s príbuznými, ktorí dávno odišli, ujasniť si to, čo nikdy nebolo ujasnené a uzatvoriť tak rany, ktoré boli otvorené po dlhé roky.

Talentovaný japonský spisovateľ Tošikazu Kawaguči nás do takéhoto sveta privádza. Tam niekde v úzkej zabudnutej uličke sídli kaviareň Funiculi funicula. Málokto skutočne vie, kde sa toto miesto nachádza, a práve to mu príde po rokoch osudným. Výnimočná séria však nekončí, autor nás tentoraz zavedie do nové miesto plné neprebádaných tajomstiev. Vitajte v kaviarni Dona dona v Hakodate, kde sa vaše sny môžu stať skutočnosťou. Nie je to však ani zďaleka také jednoduché. Cestovanie do minulosti v sebe zahŕňa určité pravidlá:

·        Pri návrate do minulosti sa môžete stretnúť len s ľuďmi, ktorí už kaviareň niekedy navštívili. 

·        Čokoľvek počas návratu do minulosti urobíte, neovplyvní to prítomnosť.

·        Je len jedno jediné miesto, z ktorého sa dá do minulosti vrátiť a na ňom už niekto sedí. Vy musíte počkať, kým tento hosť svoje miesto opustí. 

·        Behom svojho pobytu v minulosti sa z tohto miesta nesmiete vzdialiť.

·        Váš čas v minulosti začína, keď servírka naleje kávu a končí hneď, ako káva vychladne. 

·        Kávu musíte vypiť skôr, ako úplne vychladne, inak sa môže stať, že v kaviarni uviaznete už navždy. 

Som nesmierne rada, že som sa nechala presvedčiť. Prvé dve časti boli výborné, avšak váhala som, či siahnuť aj po tretej, predsa len som netušila, či má autor stále čo povedať, no nielenže knižka má dokonalú obálku na pohľad, ešte aj na dotyk je veľmi príjemná. Nie nadarmo sa hovorí, že obal predáva, aj tentoraz tomu bolo tak.

Je to skutočne veľmi tenké dielo obsahujúce štyri kapitoly a predslov, ale dokáže v človeku zanechať silný a dlhotrvajúci dotyk na duši. Jednotlivé príbehy vo mne vzbudzovali nádej v lepšiu budúcnosť a pomohli mi hlbšie sa ponoriť do tajov vlastného bytia.

Vzhľadom na obsah nemám autorovi čo vytknúť. Knižka je veľmi citlivo napísaná, mnohokrát mi bolo do plaču, mnohokrát som mala chuť knižku odložiť a nejako sa rozveseliť, ale zvedavosť mi nedala a ja som musela pokračovať ďalej. Nie je jedna z tých, ktoré si prečítate raz a stačilo. Práve naopak. Dá sa čítať znova a znova, nesie obrovské posolstvo. 

Za recenzný výtlačok vďačím kníhkupectvu Preškoly. Vy si svoju šálku kávy môžete vychutnať TU.