Malorie - Josh Malerman
Malorie žije vo svete, v ktorom už dávno neplatia staré pravidlá. Namiesto toho, aby chodila do práce, užívala si rodinný život alebo sa len tak potulovala mestom, sedí v dome so zatemnenými oknami a čaká na smrť. Poďme ale pekne po poriadku.
Vo svete sa odrazu začali vyskytovať podivuhodné tvory. Sami o sebe nie sú nijako nebezpečné, avšak stačí jeden pohľad na ne a zošaliete, spáchate brutálnu samovraždu a keď sa dá, zabijete predtým ešte ľudí vo vašom najbližšom okolí. Spočiatku to nikto neberie vážne, prvým trom prípadom sa venujú iba konšpirátori, ale akonáhle sa tieto tvory začnú rozširovať do celého sveta, ľudia spanikária. Utiekajú sa do svojich domov, skupujú konzervy, zatemňujú okná a čakajú, čo sa bude diať. Lenže ubehnú roky a situácia je čoraz horšia.
Okolnosti prajú len pripraveným, a tak tí, ktorí od začiatku
tušili, že prežijú, to dotiahnu najďalej. Na rozdiel od prvej časti Naslepo,
kde sme skúmali minulosť a užívali si pohľad Malorie, tu sa nám naskytne
možnosť „vidieť“ alebo respektíve počuť z pohľadu jej dvoch detí – jedno
je to odvážne, ktoré by neustále niečo skúmalo a skúšalo, a druhé je
knihomoľ, ktoré sa snaží porozumieť ľudskému správaniu a možno logicky
a strategicky vyriešiť situáciu.
Fantastický príbeh, ktorý mi zrejme ešte niekoľko nocí zo strachu
nedá spať. Temné prostredie autor dokonale vykreslil šikovnými opismi, až som
niekedy mala pocit, že som sa sama ocitla v tmavom dome uprostred
opustenej ulice, kde počuť aj ihlu spadnúť na zem. Neozýva sa stadiaľ typický
detský smiech, ani hudba, dokonca ani hlasy. Obyvatelia domu sa snažia
o to, aby sa na nich upieralo čo najmenej pozornosti a aj keď sa
vydajú na ťažkú a nebezpečnú cestu za blízkymi, snažia sa pri tom neupútať
nijakú pozornosť.
Či som sa počas čítania bála? Áno, poriadne. Zlupla by som ju na
jedno posedenie, keby som ju automaticky po zotmení nemusela odložiť, čo na
jeseň vie byť ťažké. Autor zvládol bravúrne vykresliť situáciu, v ktorých
sa postavy nachádzali, niekedy až tak, že sa mi od hrôzy stavali vlasy dupkom.
Som celkom strachopud, to si musím priznať.
Za poskytnutie recenzného výtlačku som vďačná Preškoly.sk . Vy si svoju dávku strachu môžete zakúpiť priamo TU.
Komentáre
Zverejnenie komentára